Katarzia má nový album aj kapelu

Sama s gitarou spievala vlastné, introspektívne a pozoruhodne vyzreté texty neustále sa rozrastajúcemu publiku.

Čakanie na nový album je v týchto dňoch na konci a 12. septembra Katarzia na značke Slnko Records vydá svoj druhý album Agnostika. Predstavuje sa na ňom ako producentka a manažérka v úplne nových polohách a s celou kapelou prvoligových muzikantov.

“Časom som po niekoľkých udalostiach pochopila, že CD budem produkovať sama. Presne viem, čo chcem. To neznamená, že si namýšľam, že som certifikovaný producent. Ide skôr o to, že svojskosť a zvláštnosť, na ktorej by mali stáť moje pesničky, bude špecifickejšia, ak sa odvážim povedať to, čo chcem ja, aj smerovaním aranžmánov a predstavami o zvuku,” vysvetľuje Katarzia.

Oporou pri nahrávaní jej bola fantastická slovenská dvojica Marek Minárik a Martin Valihora, ktorých neskôr doplnili mladí muzikanti, Albert Romanutti, Vlado Mikláš a Lukáš Mutňanský, absolventi jazzovej školy Jaroslava Ježka, pôsobiaci v Prahe.

“Najskôr som pripravila podklady v programových demo verziách, aby som mohla ostatným púšťať moje predstavy o podobe aranžmánov a beatov. Samozrejme, ak ako žena spravím v počítači beaty a pripravím celú produkciu, všetci sa budú pýtať, kto mi s tým pomáhal alebo kto to urobil za mňa. Nikto. Postupne som hľadala ľudí, ktorí by so mnou album mohli a chceli nahrať. Medzičasom som sa presťahovala do Prahy a poprosila som Martina Valihoru, ktorého poznám od mojich deviatich rokov, či tam nemá nejakého dobrého bubeníka, ktorý sa venuje skôr hip hopu. Martin navrhol, že to nahrá on. Najskôr som si myslela, že preháňa a nebrala som ho vážne. No on sa niekoľkokrát spýtal, kde má tie demá. Tak sme to dotiahli od geniálnych bicích nahratých na tomto albume až k spoločným koncertom. Všetci muzikanti a zvukári participujúci na tejto nahrávke boli strašne ochotní a ľudskí, pomáhali mi aj psychicky, verili tomu, že to celé sama dokončím a bude to dobré. Nikdy im to nezabudnem.“

Na novom albume Katarzia vyrástla a v nových kompozíciách sa nezaťažuje kontextom predošlej tvorby. Rapuje, používa syntetizátor, experimentuje a hľadá nové beaty, ktoré majú od folku a dievčatka s gitarou už trochu ďaleko.

Z textového hľadiska je Agnostika pestrou zmesou tém medziľudských vzťahov našej doby, európskeho individualizmu, voľnosti a slobody v protiklade so zakódovanými spoločenskými predsudkami a rodinnou výchovou. Katarína sa nenápadne dotýka aj otázok kresťanskej viery v kontraste s tým, že ľudia na Slovensku sa v skutočnosti veľakrát nesprávajú ako kresťania. Názvom „agnostika“ naznačuje jej hľadanie reálnejšieho a pravdivejšieho obrazu medziľudských vzťahov, bez ideológií určených na manipuláciu. Agnostika medzi riadkami smeruje k celkovému skeptickému postoju a pochybnostiam nad náboženskými otázkami ktorejkoľvek viery.

Napriek náročným tématickým odkazom Agnostika nevyznieva agitačne ale skôr optimisticky. Katarzia po svojich zahraničných cestách v posledných mesiacoch trochu upravila uhol pohľadu na veci, ktoré sa dejú okolo nás. „Prestala som byť depkár a ponárať sa do úvah nad tým, aké pokrivené sú naše hodnoty. Pokúšam sa konštruktívne reflektovať dianie okolo skôr ako pozorovateľ a nenechať na seba prejsť toľko celosvetového smútku. Bola som vždy príliš citlivá. Aby som sa z toho nezbláznila, musím byť sebavedomejšia a silnejšia. Bohužiaľ sa vlastne stávam čiastočne cynickou.“ hovorí slovenská speváčka a svoj prerod potvrdzuje aj v jednej z najsilnejších skladieb albumu „Milovať s hudbou“. Spieva v nej o momentoch, kedy zostáva sama so sebou a okrem očisty od pocitov nachádza aj ideu nekončiacej lásky, ktorú nikdy neopustí, v hudbe. “Hudba je ako dieťa. Ak s ňou raz začneš, už sa jej nezbavíš. Je aj najlepšou kamarátkou, vychovávateľkou, čarovným jazykom na komunikáciu s ďalšími muzikantmi, neuchopiteľnou vlnou mágie a nezabudnuteľných momentov.“

TURNÉ AGNOSTIKA

30.09. Hlohovec,
14.10. Košice, Tabačka
15.10. Prešov, Christiania
16.10. Žilina, Stanica Záriečie
19.10. Brno, Kabinet Múz
20.10. Praha, Divadlo Archa + Longital,

TS Slnko Records (Alexander Červienka)