Mnohí ľudia nedajú dopustiť na plávanie v mori či v jazerách. Viacerí dokonca takéto plávanie uprednostňujú pred bazénmi, ktoré často pokladajú za druhoradé. Avšak nová štúdia ukazuje, že plávanie na otvorenom priestranstve je spojené s rizikom nebezpečného až život ohrozujúceho stavu.
Štúdia publikovaná v BMJ Case Reports varuje, že existujú dôkazy medzi plávaním v mori či v jazere a pľúcnym edémom vyvolaným plávaním. Rizikovými faktormi sú vek, dlhé plávanie, studená voda, ženské pohlavie a vysoký krvný tlak či choroby srdca.
Samozrejme, pľúcnych edémov je viacero, tento má označenie SIPE a ide o plávaním vyvolaný pľúcny edém (Swimming-induced pulmonary edema). Vzniká, už ako názov naznačuje, pri plávaní a spôsobuje hromadenie tekutiny v pľúcach, a to bez vdýchnutia vody, píše National Library of Medicine.
Science Alert píše, že príčina tohto edému nie je úplne objasnená. Osoba postihnutá SIPE pociťuje silnú dýchavičnosť, nízku hladinu kyslíka a vlhký kašeľ.
„Prvýkrát bol takýto stav zaznamenaný v roku 1989 a jeho výskyt je pravdepodobne podhodnotený a odhaduje sa medzi 1,1 až 1,8 %,“ píšu autori z Royal United Hospitals Bath a University of Bath vo svojej kazutistike.
Keď človek tento edém už raz zažije, šanca na recidívu stúpa. Vedci píšu až o 22-percentnej pravdepodobnosti, zároveň poznamenávajú, že závažnosť nebýva vysoká, preto si často stav pacientov nevyžaduje ani hospitalizáciu.
Prípad 50-ročnej športovkyne
Podľa nich by si však mali byť ľudia vedomí, že takéto niečo môže nastať, a to hlavne u ľudí, ktorí na to majú predispozíciu. Ich prípadová štúdia opisuje 50-ročnú ženu, plavkyňu, ktorá robila triatlon, často plávala dlhé trate a nemala žiadne väčšie zdravotné problémy. Počas plávania sa zadýchala, pričom nasledujúce dni cítila, že sa nemôže dobre nadýchnuť.
Nasledujúci víkend už preplávala tri kilometre bez problémov, no na ďalší víkend počas nočného plávania v 17-stupňovej vode sa jej dýchavičnosť vrátila a po 300 metroch plávania začala vykašliavať krv.
„Keď som prišla na breh, vyzliekla si neoprén, okamžite som pocítila, ako sa mi pľúca napĺňajú tekutinou. Začala som kašlať a v ústach som mala kovovú chuť. Na svetle som videla, že som vykašliavala napenenú krv,“ povedala žena v prípadovej štúdii.
Po prevezení do nemocnice jej dýchavičnosť neustupovala, mala zrýchlený tep a kašeľ. Vyšetrenia potvrdili, že žena má tekutinu v pľúcach a krvné testy odhalili vyššie hladiny troponínu, ktorý sa objavuje pri zlyhávaní srdca. Magnetická rezonancia odhalila opuch srdca, ktorý je možné pripísať práve tekutine v pľúcach
Srdce a pľúca pacientky vyzerali inak normálne a jej symptómy sa upravili po dvoch hodinách od príjmu v nemocnici. Po štyroch dňoch sa vrátili aj hodnoty troponínu do normálu a fungovanie pľúc a srdca bolo tiež normálne, aj keď bola zaznamenaná drobná fibróza.
Po troch mesiacoch absolvovala žena záťažové testy bez akýchkoľvek problémov. Vedci tvrdia, že ide o prvý takýto prípad SIPE a zaznamenaný edém myokardu vznikajúci pri plávaní, ktorý bol zdokumentovaný pomocou magnetickej rezonancie.
Hoci je potrebný ďalší výskum, vedci tvrdia, že SIPE je pravdepodobne spôsobený zmenami v prietoku krvi a silnou reakciou pľúcnych ciev na chlad pri tréningu. Taktiež ľudia so zhrubnutými stenami hlavnej ľavej komory, srdcovým ochorením či vysokým krvným tlakom majú väčšie riziko SIPE.
Pre plavcov, ktorí začnú pociťovať príznaky ako žena v prípadovej štúdii, sa odporúča okamžite vyjsť z vody a vyhľadať lekársku pomoc.
Nahlásiť chybu v článku