Tomáš Baťa bol najväčším podnikateľom v histórii Československa: Zamestnancom dal vysoké platy, za chyby ich trestal

V stále krátkej štátnej histórii Slovenska a Česka sa objavilo hneď niekoľko šikovných a obľúbených osobností, ktoré aj po dlhých desaťročiach rezonujú svojím prínosom či už v politickej, ale aj v súkromnej sfére. Jednou z takýchto osobností je aj verejný činiteľ, no predovšetkým podnikateľ Tomáš Baťa.

Detstvo a prvé kroky k obuvníctvu

Ako píše vo svojej knihe Jeřábek (2006), Baťa bol pre obuvníctvo predurčený. Jeho rodina sa obuvníctvom zaoberala po stáročia a prvé zmienky o obuvníkovi menom Baťa siahajú až do roku 1667. Jeho prirodzený záujem o toto remeslo sa začal od dvanástich rokov postupne zvyšovať. Rýchlo nadobudol potrebné znalosti o výrobe, ale aj predaji obuvi. Keď mal Tomáš 14 rokov, odišiel pracovať do Prostějova, kde pôsobila firma Fäber.

Táto firma sa zaoberala výrobou obuvníckych strojov – mladého Baťu zaujímali špeciálne stroje, ktoré dokážu uľahčiť a zrýchliť prácu obuvníkov. Jeho otec bol proti tejto pracovnej skúsenosti, no aj napriek tomu tu Tomáš strávil krátky čas, až bol čoskoro prepustený. Jeho zamestnávatelia sa údajne báli konkurencie. Ambiciózny vizionár sa tak musel vrátiť do otcovej dielne, avšak po krátkom čase sa s ním dostal do konfliktu a bez peňazí si to namieril do Viedne za sestrou Annou.

Sestra mu finančne vypomohla a Tomáš tak mohol začať vo veľkom meste podnikať, no ani táto kapitola jeho života netrvala dlho. Podnikanie je náročné v každej dobe a dvojnásobne to platilo na prelome 19. a 20. storočia. Baťa doplatil na málo skúseností, tvrdú konkurenciu a neznalosť trhu, čo znamenalo jeho ďalší návrat domov.

Začiatok niečoho nového

Tomáš predstavoval v otcovom podniku kľúčovú úlohu, čo sa ukázalo aj pri jeho odchodoch z domu. Každému bolo jasné, že mladý Baťa má všetky predpoklady na to, aby bol schopný robiť kľúčové rozhodnutia a mix vlastností, ktoré z neho mohli urobiť úspešného lídra svojho vlastného podniku. Schválne je použité slovo líder a nie majiteľ či šéf. Tomáš Baťa bol totiž doslova líder.

V roku 1894 prichádza kľúčové rozhodnutie, na základe ktorého opustili otcov podnik traja súrodenci – Tomáš, Antonín a Anna. Od otca si nechali vyplatiť 600 zlatých (niektoré zdroje uvádzajú 800), čo bolo dedičstvo po ich nebohej matke. S týmto kapitálom boli pripravení naštartovať vlastné podnikanie. Prvý podnik otvorili v rodnom Zlíne, a to aj napriek faktom, že bol vzdialený od železnice a väčších obchodných miest.