Kým predchádzajúce varianty, napríklad, delta, boli infekčnejšie a pre človeka predstavovali väčšiu hrozbu, variant, ktorý dostal pomenovanie C.1.2. je pre odborníkov zaujímavý aj z iných dôvodov. Nový juhoafrický variant totiž nie je len jediný vírus, je to zhluk vírusov, ktoré sa na seba po genetickej stránke podobajú.
správy od nás budete mať ako prví.
Vedci nový variant pozorne sledujú
Ako informuje predbežná štúdia publikovaná prostredníctvom medRxiv, v zhluku vírusov sa objavilo množstvo mutácií v mimoriadne krátkom čase. Podľa odborníkov to nie je nič nezvyčajné. Vírusy sa dokážu veľmi rýchlo prispôsobiť a mutovať tak, aby sa im darilo aj v náročných podmienkach. Ako však píše portál Science Alert, mutácie v zhluku vírusov C.1.2. robia vedcom predsa len vrásky na čele. Nie je totiž jasné, čo môžu jednotlivé mutácie zapríčiniť, keď sa zhluk vírusov ocitne v tele človeka, či budú oproti iným mutáciám badateľné výrazné rozdiely.
Variant C.1.2. je blízky variantu Lambda, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v Peru. Napriek tomu sa ho však vedci neodvažujú prirovnávať k doteraz známym mutáciám vírusu. Je takmer nemožné predvídať, ako na seba navzájom budú vplývať jednotlivé mutácie v zhluku a ako výsledný zhluk ovplyvní ľudský organizmus.
Nie je dôvod na paniku
Ak chcú vedci získať o zhluku viac informácií, potrebujú vidieť, ako pôsobí na hostiteľský organizmus. Až potom môžu verejnosť informovať o tom, či je nový variant napríklad nákazlivejší ako tie predchádzajúce, či spôsobuje vážnejšie príznaky alebo či naň účinkujú existujúce vakcíny. Juhoafrický variant je však zatiaľ len málo rozšírený. Čo sa týka nových prípadov nákazy v Južnej Afrike, C.1.2. sa vyskytuje len v 5 %. Od mája sa variant celosvetovo objavil len v približne 100 prípadoch.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie preto zatiaľ nie je žiaden dôvod na paniku. Aj keď v nasledujúcich mesiacoch môže nový variant nabrať na sile a nakaziť omnoho viac ľudí ako doteraz, môže sa stať aj to, že sa jednoducho vytratí sám od seba. Okrem toho, to, že má C.1.2. viac mutácií, nemusí znamenať, že mutácie budú „spolupracovať“ a budú predstavovať väčšiu hrozbu ako iné známe mutácie.
Očkovanie nám môže výrazne pomôcť
Samozrejme, vedci sa majú na pozore, viac starostí im však momentálne robí delta variant. Zatiaľ sú šance na to, že sa tento variant dostane aj k nám, pomerne nízke a nie je dôvod na paniku. Okrem toho, zatiaľ neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by proti tomuto variantu neúčinkovali vakcíny.
Čím viac sa vírus šíri, tým je vyššia pravdepodobnosť, že vzniknú ďalšie varianty koronavírusu. Riešením je však očkovanie, je nevyhnutné, aby vakcínu dostalo čo najskôr čo najviac ľudí, ak chceme zredukovať riziká, ktoré so sebou nové varianty nesú.
Nezaručí to, že sa nové varianty nevyskytnú, mutácia sa môže odohrať v jedinom človeku, ktorý má napríklad oslabenú imunitu. Vírus imunite unikne, prispôsobí sa a šíri sa ďalej zmutovaný. Aj keď 100 % ľudí nebude zaočkovaných zrejme nikdy a žiadna vakcína nie je účinná na 100 %, výrazne redukujú riziko, že sa koronavírus vymkne spod kontroly, píše portál The Conversation.
Nahlásiť chybu v článku