Panamský prieplav: Na každé 3 metre pripadá jeden mŕtvy robotník. S dĺžkou 81 kilometrov je veľkolepou stavbou ľudstva

Objavením Ameriky sa svet v podstate začal pomaly, ale isto globalizovať. Tovar prúdil z mnohých kútov sveta z jedného na druhý a to aj napriek tomu, že plavby niekedy trvali aj celé mesiace. K uľahčeniu lodnej prepravy pomohli aj rôzne kanály či prieplavy. Asi tým najvýznamnejším v celosvetovom meradle je Panamský prieplav. Ten bol oficiálne otvorený 15. augusta 1914, teda pred 111 rokmi. 

S industrializáciou a rozvojom v USA, avšak nielen tam, ekonómovia, moreplavci, ale aj politici s nádejou pozerali na úzky bod zeme (aspoň na mape to tak vyzerá), ktorý spája Severnú a Južnú Ameriku – dva kontinenty, ktoré spolu tvoria jeden svetadiel. V oblasti dnešnej Panamy tieto kontinenty spája časť dlhá len niekoľko desiatok kilometrov. Ak by sa tam dal vybudovať prieplav, pre lodnú prepravu by to znamenalo prelom. Ušetril by sa prepravný čas a peniaze.

Chceme postaviť prieplav

O vybudovaní prieplavu sa začalo v histórii hovoriť už oveľa skôr, než sa reálne začal budovať. Už Karol V. v roku 1534 uvažoval o tom, že prieplav by uľahčil cestu do vtedajších najzaujímavejších krajín pre Európu – do Peru a Ekvádoru. Realizácia stavby sa však ani len nezačala, jednoducho v tej dobe neexistoval až taký nutný ekonomický záujem a hlavne zručnosti, ktoré by dokázali kanál, spájajúci dva oceány, vybudovať.

To sa však začalo meniť v 19. storočí. Územie dnešnej Panamy sa začalo zaľudňovať a industrializovať, vybudovala sa napríklad Panamská železnica, ktorá bola pre výstavbu prieplavu mimoriadne významná, keďže prieplav ju neskôr kopíroval. Pri výstavbe železnice sa totiž odstránili husté lesy, čo uľahčilo neskoršie práce.

Neúspech Francúzov

V roku 1877 začali územie skúmať francúzski námorníci a inžinieri. Tí už mali aké-také skúsenosti so stavbou Suezského prieplavu na Blízkom východe. Oficiálne sa začal v provincii Panama, ktorá vtedy ešte patrila Kolumbii, stavať prieplav Francúzskom 1. januára 1881. Oproti Suezskému prieplavu vyzeral na prvý pohľad ten Panamský, jednoduchší. Bol kratší viac ako o polovicu. To bola avšak asi jediná výhoda.

Kombinácia tropických dažďových pralesov, nestálosť podnebia, potreba plavebných komôr a zdúvadiel, robili zo stavby Panamského prieplavu azda najzložitejšiu stavbu tej doby.

Francúzi sa však do projektu pustili, akoby sme dnes povedali, po hlave. Začali budovať kanál, a to dokonca tak, že nebude potrebné používať plavebné komory.