Čína rozhodne nechce so svojím vesmírnym programom zaostávať za ostatnými svetovými veľmocami. V piatok 4. septembra tak vypustila tajnú experimentálnu vesmírnu loď, ktorú je možné používať opakovane, čím sa výrazne znižujú náklady.
Loď putovala do vesmíru z raketového strediska v púšti Gobi na rakete Dlhý pochod 2F, uvádza portál New Scientist. Štart nebol oficiálne oznámený, avšak obmedzenia v leteckej doprave naznačovali, že k štartu predsa len došlo.
Mierové využitie vesmíru
Neskôr štátna tlačová agentúra Xinhua potvrdila, že bol použitá opakovateľne použitá experimentálna vesmírna loď. Tá podľa agentúry testuje novovytvorené technológie a poskytuje technologickú podporu pre mierové využitie vesmíru. 6. septembra sa kozmická loď vrátila podľa plánu po dvojdňovej misii.
Orbitálne údaje potvrdili, že loď sa nachádzala na obežnej dráhe až vo výške 350 kilometrov. To je obdobná výška, ako v prípade prechádzajúcich čínskych letov aj s posádkou. Mnohé informácie o štarte však ostávajú zahalené rúškom tajomstva. Nevie sa, aká veľká je kozmická loď a ani to, čo na obežnej dráhe robila. Čína nezverejnila zo štartu žiadne fotografie či video.
Najľudnatejšia krajina sveta pritom v roku 2017 oznámila, že chce do roku 2020 vyvinúť stroj, ktorý by bol schopný dostať sa na obežnú dráhu, pričom by štartoval a pristával ako bežné lietadlo, uvádza SME.
Pripomína americkú misiu
Vesmírne lietadlo je podľa Jeana Devilla, analytika, ktorý sleduje čínske vesmírne aktivity, ideálnou technológiou na návrat do atmosféry kvôli menšej záťaži na ľudské telo.
Čínska misia veľmi nápadne pripomína americké tajné lietadlo X-37B vyvinuté spoločnosťou Boeing. To vykonáva dlhodobé misie na obežnej dráhe. Takéto vesmírne lietadlo má nepopierateľné vojenské využitie a je zrejmé, že Čína prejavuje záujem v budovaní týchto technológií.
Všetko toto sú ale dohady, keďže Čína zatiaľ neposkytla takmer žiadne informácie. Ak ich Čína ani neposkytne, bude veľmi ťažké dopátrať sa k hodnoverným skutočnostiam. „Je to veľmi zaujímavé, ale aj dosť frustrujúce,“ uzatvára situáciu ohľadom čínskej misie Deville.
Nahlásiť chybu v článku