Teraz máme k dispozícii výsledky. Medzi rokmi 1995 a 1996 nasadili zamestnanci parku do tohto prostredia 31 vlkov. V roku 1995 to bolo 14 a v roku 1995 ďalších 17. Následne ich nechali žiť bez najmenšieho zásahu človeka. Nielen, že sa ich populácia veľmi rýchlo rozrástla a následne stabilizovala, ale ich prítomnosť sa pričinila aj o množstvo ďalších benefitov. Tie sa týkajú ako ďalších predátorov, tak aj miestneho rastlinstva.
Vďaka tomu sa stal ekosystém v Yellowstone omnoho komplexnejším, ako by ktokoľvek v 90. rokoch očakával. „Yellowstone vďaka opätovnému stretnutiu s vlkmi prosperuje v takých rozmeroch, aké sme ani neočakávali. Obzvlášť v komplexnosti biologických interakcii,“ hovorí ekológ a autor tejto štúdie, profesor Mark Boyce, z univerzity v Alberte.
„Spôsob, akým zareagovala vegetácia v jednom údolí, sa môže úplne líšiť od reakcie iného údolia,“ dodáva Boyce. A to všetko vďaka vlkom. Ich populácia sa stabilizovala zhruba na počte 100 jedincov. Vďaka tomu klesla populácia sobov, ktoré dovtedy nemali žiadneho prirodzeného predátora. Toto otvorilo dvere novým druhom zvierat, ktoré spadajú ako do kategórie mäsožravcov, tak aj bylinožravcov.
Napríklad taká populácia bizónov stále narastá. Tie nahradili losy v pozícii dominantného bylinožravca v Yellowstone. Toto pozitívne ovplyvnilo aj populáciu medveďa grizlyho. Losy sa naopak stiahli do lokalít, kde aktivita vlkov nie je tak vysoká. Navštevujú ich však v noci, kedy aktivita vlkov v Yellowstone klesá. Vďaka týmto pozitívnym výsledkom začala prosperovať aj miestna vegetácia.
To značí, že sa začalo dariť vŕbam, bavlne a osikám. Profesor Boyce je unesený výsledkami, ktoré dokazujú, že ekosystém sa dokáže dať dohromady aj sám, bez zásahu človeka. Podobné pokusy sa teraz realizujú aj v iných lokalitách Spojených štátov, kde by mohla populácia vlkov dopomôcť k rozmanitejšej živočíšnej ríši. Boyce však upozorňuje, že tak markantné výsledky nie je možné očakávať všade.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku