Filmy nás naučili, že hrátky s časom sa nevyplácajú. Všetci predsa vieme o efekte motýlích krídel. Keby sme cestovali v čase a zašliapli chrobáka, mohli by sme spustiť sériu udalostí, ktorá by celkom prepísala dejiny ľudstva. Táto hra s časom však bola o čosi bezpečnejšia. Vedci pri nej vychádzali z Einsteinovho princípu ekvivalencie. Nebudeme vás však trápiť jeho zbytočne zložitou definíciou.
V stručnosti, ale ide o to, že podľa Einsteina nie je možné rozlíšiť gravitačné zrýchlenie od zrýchlenia pohybom. A toto sa rozhodli vedci otestovať. Teória ďalej hovorí, že keby sa ocitli ľudia vo výťahu, ktorý nemá okná, nedokázali by rozlíšiť či zrýchľujú, alebo sú priťahovaní gravitačnou silou. Každý človek by cítil to isté a vlastnosti jednotlivých osôb vo vzťahu k druhej by zostali konštantné s nulovou odchýlkou.
A práve nulová odchýlka je dôležité slovo, ktoré si treba zapamätať. Keďže vedci z Inšitútu vied a technológie chceli túto bizarnú teóriu overovať v praxi, rozhodli sa, že sa nebudú zapodievať so stavbou obrovského výťahu. Namiesto toho využili Zem ako výťah a obežnú dráhu Slnka ako gravitačnú silu. Tím následne zozbieral dáta z najpresnejších hodín sveta za posledných 14 rokov.
Použili k tomu 12 atómových hodín z celého sveta, štyri vodíkové mikrovlnné lasery a osem céziových fontánových atómových hodín. Tím vedcov následne porovnal ich údaje, aby dokázal, že počas týchto 14 rokov v rôznych lokalitách zostali stále zosynchronizované. Antigravitačný efekt v padajúcom výťahu, v tomto prípade Zeme, nie je závislý od času ani miesta.
Aby bola teória potvrdená a dokázaná synchronizácia, musí tu byť nulová odchýlka, na ktorú si iste spomínate. Odchýlky, ktoré vedci našli boli len 0,00000022 plus alebo mínus 0,00000025. To je nesmierny úspech, pretože tieto čísla sú k nule veľmi blízko. Vedci však dúfajú, že pokusmi v budúcnosti sa im odchýlku podarí znížiť ešte o čosi viac.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku