Podobne to bolo aj v prípade týchto dvojičiek. Vedci sa už desaťročia nedokážu zhodnúť na tom, či má na jedinca väčší vplyv výchova alebo genetika. Niektorí tvrdia, že genetika a v tom prípade sú si dvojčatá podobné aj napriek rozdielnej výchove. Ďalší si myslia, že dôležitejšiu úlohu zohráva to, v akom prostredí jedinec vyrastá. V prípade dvojčiat Jimovych sa však zdá, že vyhrala genetika.
Len niekoľko týždňov po narodení boli Jim Lewis a Jim Springer adoptovaní do rôznych rodín. To, že má dvojča, sa Jim Springer dozvedel, až keď mal 5 rokov, hľadať ho však začal, až keď mal 38. Jim Lewis sa o dvojčati dozvedel v 8 rokoch, adoptívni rodičia mu však povedali, že jeho brat je mŕtvy. Napriek tomu sa však rozhodol svoje dvojča vyhľadať a to sa mu napokon v roku 1977 aj podarilo. Prvýkrát sa stretli o dva roky neskôr, v roku 1979.
Možno aj vy ste sa pozastavili nad tým, že obaja bratia dostali pri adopcii rovnaké meno. A tu zvláštnosti ešte len začínajú. Jim a Jim žili od seba len niekoľko kilometrov, obaja boli rovnako vysokí a mali aj rovnakú váhu. Obaja vlastnili svetlomodrý Chevrolet, v ktorom jazdili s rodinou na výlety na pláž Pas Grille Beach. Obaja mali rovnaký zlozvyk, obhrýzali si nechty a obaja pracovali na čiastočný úväzok ako šerifovia. Obaja fajčili rovnakú značku cigariet a trápila ich migréna. Okrem toho, obaja mali dve manželky, prvé sa volali Linda a druhé Betty. Jeden Jim pomenoval syna James Allan a druhý James Alan. Obaja radi nechávali manželkám lístočky s milým odkazmi.
Aj keď boli medzi nimi aj rozdiely, neboli veľké. Česali si vlasy rozdielnym spôsobom a jeden z Jimov sa oženil aj tretíkrát, so ženou menom Sandy. Bratia Jimovci neboli jediní, ktorí boli podrobení výskumu. Vedci skúmali životy aj ďalších 137 párov dvojčiat a ukázalo sa, že 70 percent rozdielov v inteligencii bolo zapríčinených genetikou a len 30 percent výchovou.
Len nedávno však vedci prišli s novším objavom. Na rozdielnosti u dvojčiat vplýva aj tretí faktor, tzv. epigenetika, ktorá sa zaoberá dedičnými zmenami vo funkcii génu, avšak takými, ktoré nemusia znamenať zmenu DNA. Ukázalo sa, že v ranom veku sú dvojčatá epigeneticky takmer identické, kým významné rozdielnosti sa ukážu až vo vyššom veku. Väčšie rozdiely sú medzi dvojčatami, ktoré spolu strávili menej času.
V oblasti výskumu dedičnosti, a to aj v oblasti dvojčiat, sú možno výskumu nekonečné a záhad je ešte veľa. Prípad Jima Lewisa a Jima Springera je predsa len zvláštny a hlavou nad ním krútia aj vedci.
unbelievable-facts
Nahlásiť chybu v článku