Ide o oblasť s rozlohou 46.000 štvorcových kilometrov, kde sú náleziská zlata a minerálov. Súčasne je tento región známy svojou biodiverzitou a je domovom amazonských Indiánov, pôvodných obyvateľov tejto oblasti Južnej Ameriky.
Brazílska vláda ešte dnes zverejní nový výnos, ktorým obnoví podmienky stanovené dekrétom z roku 1984 o vyhlásení tohto územia za prírodnú rezerváciu. Kontroverzný výnos o zrušení prírodnej rezervácie podpísal brazílsky prezident Michel Temer 23. augusta s tým, že podľa neho tento krok pomôže posilniť ekonomiku krajiny.
Nasledovala takmer okamžitá reakcia a protesty viacerých organizácií, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia, ale aj politických strán, známych osobností, predstaviteľov domorodých kmeňov z Amazónie i cirkvi.
Environmentalisti upozorňovali, že ide o najväčší zásah do Amazónie za posledné polstoročie, o ničenie „pľúc planéty“, biodiverzity i ohrozenie domorodých kmeňov žijúcich v oblasti ďaleko od civilizácie.
Vláda po kritike predložila zmenený návrh výnosu, ktorý bol však rovnako neprijateľný. Platnosť výnosu pozastavil súd, ktorý sa odvolal na ústavu – tá totiž stanovuje, že chránené rezervácie môže zrušiť len parlament, ktorý ako jediný môže prijímať zmeny týkajúce sa využívania prírodných zdrojov v Amazónii. Temer následne kontroverzný návrh stiahol.
Výnos sa týkal rezervácia RENCA (Reserva Nacional do Cobre e Associados), ktorá sa na ploche asi 47.000 štvorcových kilometrov nachádza na území štátov Pará a Amapá. Ide o oblasť, ktorá je rozlohou väčšia než Dánsko. Keby kontroverzný výnos zostal v platnosti, na tretine územia rezervácie by mohli začať súkromné firmy s ťažbou nerastného bohatstva vrátane zlata, železa, medi a mangánu. Teraz tam môže ťažiť len štát, ktorý to však v skutočnosti ani nerobí.
TASR
Nahlásiť chybu v článku