Celkový dopad ľudských aktivít na životné prostredie nazývame ekologická stopa. Pod uhlíkovou stopou si teda predstavujeme časť týchto aktivít – v zásade ide o objem emisií tých plynov, ktoré majú dopad na podnebie Zeme a sú spôsobené človekom. Neexistuje však jednotná definícia, ktorá by jasne určila, čo je uhlíková stopa.
Záleží od toho, či uhlíkovú stopu počítame v užšom alebo širšom ponímaní. Napríklad skleníkovým plynom môže byť v užšom ponímaní oxid uhličitý, v širšom akýkoľvek uhlík obsahujúci plyn – metán, alebo plyny so skleníkovým efektom bez obsahu uhlíka, ako napríklad oxid dusný.
Na základe výpočtu uhlíkovej stopy teda vieme zistiť, aké krajiny Európy sú na tom najhoršie alebo naopak najlepšie. Podrobnému skúmaniu sa venovala Diana Ivanova so svojím tímom z Norwegian University of Science and Technology. Ich výsledky publikované v časopise Environmental Research Letters odhalili zaujímavé hodnoty emisií naprieč Európou.
„Táto štúdia ukazuje, akú uhlíkovú stopu zanechávajú jednotlivé regióny 27 krajín Európy,“ píšu autori štúdie. Podľa nich má na osobu najväčší počet emisií práve Veľká Británia. Hlavne jej juhovýchodný región má v porovnaní s inými časťami Európy viac ako dvakrát taký vysoký počet emisií.
Najnižší priemerný počet emisií majú krajiny východnej Európy – konkrétne Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko.
Keď však výskumníci nepočítali uhlíkovú stopu na osobu, ale celkový počet na daný región, poradie krajín sa trochu zmenilo. Časť Španielska, Talianska a strednej Európy boli v rebríčku vysoko, zatiaľ čo väčšina Veľkej Británie dosahovala nižšie čísla. Slovensko a Česko má hodnoty veľmi podobné a radí sa ku krajinám v spodnej časti rebríčka, pričom Východné a Stredné Slovensko má hodnotu uhlíkovej stopy nižšiu ako Západné Slovensko.
iflscience.com, ekologika.sk
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku