Štvrtá vláda Roberta Fica výrazne prekonala aj pandemické rekordy Igora Matoviča, keď prijíma takmer 60 percent zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, a to bez akéhokoľvek dôvodu. Konštatuje to mimovládna organizácia Via Iuris.
správy od nás budete mať ako prví.
Za prvých sedem mesiacov pôsobenia súčasnej vlády schválil parlament spolu 42 zákonov, z toho 25 išlo mimo štandardný legislatívny proces. Doterajšími rekordérmi pri využívaní skráteného legislatívneho konania boli vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera. Tie pretlačili od marca do decembra 2020 mimo štandardný legislatívny proces 47,58 percenta zo všetkých vtedy prijatých zákonov.
Išlo však o obdobie nástupu pandémie COVID-19, keď bolo objektívne nevyhnutné prijať mnohé zákony najrýchlejším možným spôsobom. „Znamená to, že v súčasnosti schvaľujú v skrátenom legislatívnom konaní zákony ešte bezohľadnejšie ako v čase, keď tento proces odôvodňovala celosvetová pandémia,“ upozorňuje advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.
Nerešpektujú demokratické procesy
Predchádzajúce vlády Roberta Fica prijímali zákony omnoho zodpovednejšie. Počas tretej Ficovej vlády bolo za celé funkčné obdobie v skrátenom konaní schválených len 5,80 percenta zákonov. „Ak porovnáme prvé mesiace vládnutia, tak od konca marca do decembra roku 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválených len 12,50 percenta zákonov. Dnes je štvrtá vláda Roberta Fica na hodnote 59,52 percenta. Takýto výrazný nárast znamená, že dnešná koalícia absolútne nerešpektuje demokratické procesy tvorby zákonov a namiesto kvalitnej odbornej diskusie pretláčajú svoje legislatívne nápady autoritársky,“ konštatuje Via Iuris.
Problém nie je podľa Via Iuris len to, že koalícia obchádza štandardné procesy aj v situáciách, keď na to nie je žiaden objektívny dôvod, pričom skrátenie legislatívneho konania obhajujú napríklad svojím politickým rozhodnutím. „Ešte o kus horšie však je, že v niektorých prípadoch dôvody pre skrátené legislatívne konanie nevysvetľujú vôbec. Bez diskusie vznikajú nekvalitné zákony a stráca sa právna istota. Špecialitou tejto vlády sú zákony, ktoré síce idú do štandardného legislatívneho procesu, no lehota na ich pripomienkovanie a diskusiu s odborníkmi, samosprávami či verejnosťou je v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu skrátená na pár dní,“ upozorňuje Via Iuris.
Dostatok času, široká diskusia a zapojenie odbornej aj laickej verejnosti pritom pomáha skvalitňovať prijímané zákony. „Teraz sme svedkami toho, že sa zákony prijímajú so zásadnými chybami. Často ich potom poslanci opravujú v druhom čítaní v parlamente, čo je však priestor, kde by sa mali opravovať už len drobné technické veci, nie zásadné chyby v znení zákonov,“ dodáva Via Iuris.
Bez diskusie
Pri viacerých zákonoch pretlačených v skrátenom legislatívnom konaní sa pritom podľa Via Iuris neskôr ukázalo, že argumentácia potrebou prijať legislatívu čo najrýchlejšie, aby sa tak zabránilo nenávratným škodám, úplne nesedí. Dobrým príkladom je veľká novela Trestného zákona. Hoci predkladatelia spočiatku argumentovali, že musia urýchlene zastaviť porušovanie základných ľudských práv viacerých obvinených, tak v praxi trvalo schválenie novely dlhšie, ako keby išla štandardným procesom.
Vládni politici však dosiahli to, že obrovskú zmenu trestných zákonov, ktorá zasiahne každého občana Slovenska, napísali a schválili bez akejkoľvek odbornej diskusie. „Možnosť pripomienkovať ju tak nemali generálny prokurátor, Slovenská advokátska komora, súdna rada ani iná odborná či laická verejnosť. A to je veľmi nebezpečný trend, pretože len široká odborná diskusia je zárukou kvalitných zákonov a právnej istoty,“ dodáva Via Iuris.
Nahlásiť chybu v článku