Vo viacerých mestách Ukrajiny aj naďalej prebiehajú boje, Rusi útočia na strategické miesta po celej krajine. Vojna trvá už jedenásty deň. Sledujte s nami vývoj konfliktu na Ukrajine.
20:10 Ruské lietadlá v masívnom počte odlietajú z Bieloruska smerom na Ukrajinu. Má ísť o najväčšie jednotky za posledný týždeň. V mnohých ukrajinských mestách je spustený letecký poplach.
Russian aircraft are departing massively from Belarus towards Ukraine. According to @MotolkoHelp, this is the largest departure during the last week. In many Ukrainian cities, an airstrike alert is on. My thoughts are with the struggling people of Ukraine now.
— Franak Viačorka (@franakviacorka) March 6, 2022
20:05 Ruská polícia zadržala v nedeľu na protivojnových protestoch, ktoré sa konali v rôznych mestách krajiny, viac ako 4300 ľudí.
Podľa agentúry Reuters to uviedla nezávislá skupina OVD-Info monitorujúca protesty, ktorá dodala, že protesty proti ruskej invázii na Ukrajinu sa konali v 56 ruských mestách.
Ruské ministerstvo vnútra pred tým – podľa Reuters – uviedlo, že polícia zadržala približne 3500 ľudí, z toho 1700 v Moskve, 750 v Petrohrade a 1061 v iných mestách.
Celkovo sa na protestoch podľa rezortu vnútra zúčastnilo 5200 ľudí. Skupina OVD-Info však uviedla, že zdokumentovala zadržanie najmenej 4366 ľudí v 56 rôznych mestách Ruskej federácie.
20:00 Po rozhodnutiach spoločností Visa a Mastercard je American Express ďalšou spoločnosťou, ktorá sa rozhodla zamraziť všetky operácie v Rusku. Informáciu priniesla agentúra Reuters.
19:42 FOTO: V Petrohrade zamaľovali zakázaný nápis „nie vojne“ napísaný do ľadu.
View this post on Instagram
19:13 Litovská pohraničná stráž v posledných dňoch eviduje zvýšenie počtu migrantov z Bieloruska, pričom väčšina z nich sú muži. Agentúra DELFI.lt cez víkend uviedla, že Bielorusi odchádzajú zo svojej krajiny v obave, že budú čoskoro povolaní do bojov na Ukrajine.
Agentúra dodala, že počet Bielorusov, ktorí prekročili hranicu do Litvy, vzrástol najmä po tom, ako sa objavili dohady, že odchod z Bieloruska by „o deň alebo dva“ mohol byť obmedzený a že by mohla byť vyhlásená aj všeobecná mobilizácia.
Giedrius Matkevičius, vedúci oddelenia hraničnej kontroly vilniuskej pohraničnej stráže, potvrdil, že väčšina z migrantov sú muži, ktorí sa obávajú, že ich v Bielorusku „odvedú do armády a pošlú bojovať proti Ukrajincom“.
„Utekajú, zažiadajú o poľské víza a potom si nájdu krajinu, kam môžu ísť bez víz, snažia sa odísť čo najďalej. Pokúšajú sa dostať do Gruzínska…. Niektorým sa podarilo odletieť do Dubaja,“ povedal Matkevičius.
Bielorus Raman pre agentúru DELFI.lt uviedol, že jeho priateľ koncom pracovného týždňa odišiel do Poľska, aby mu nemohli doručiť predvolanie a nemusel slúžiť v armáde. „Boja sa, najmä mladí ľudia do 27 rokov,“ spresnil Raman.
18:55 Paľba zasiahla evakuačné stanovisko neďaleko Kyjeva, teraz je aktualizovaná o počet obetí. Rusi v nedeľu ráno spustili paľbu na evakuačný priechod pre civilistov, ktorí sa snažili ujsť z mesta Irpiň západne od Kyjeva. Informoval o tom spravodajský portál CNN.
V čase, keď miesto zasiahla pravdepodobne delostrelecká paľba, nakrúcali tam aj zahraničné médiá a cez priechod prechádzal prúd civilistov.
Podľa prvotných správ na mieste zahynuli najmenej traja civilisti, vrátane dvoch detí. Starosta Irpiňu Olexandr Markušin vo videu na Telegrame o niekoľko hodín neskôr uviedol, že zahynulo dovedna osem civilistov. Medzi obeťami je kompletná štvorčlenná rodina vrátane spomenutých dvoch detí.
18:45 Britský premiér Boris Johnson po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským súhlasil s poskytnutím ďalšieho obranného vybavenia Ukrajine. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na vyhlásenie hovorcu Downing Street.
„Lídri diskutovali o naliehavých potrebách ukrajinských ozbrojených síl a predseda vlády sa zaviazal spolupracovať s partnermi na zabezpečení ďalšieho obranného vybavenia,“ uviedol hovorca. Obaja lídri sa dohodli, že v najbližších dňoch budú pokračovať v ďalších rozhovoroch.
18:41 Ruské úrady v nedeľu pokračovali v blokovaní nezávislých spravodajských kanálov a zatýkaní demonštrantov v snahe sprísniť kontrolu nad tým, aké informácie o invázii na Ukrajinu dostáva domáce publikum. Informuje o tom agentúra AP.
V nedeľu bolo zablokovaných niekoľko popredných nezávislých online médií, popri desiatkach iných, ktoré boli zablokované v uplynulých dňoch. Iné sa rozhodli zastaviť prevádzku v Rusku pre novú represívnu legislatívu alebo odmietli tlak zo strany Kremľa, aby pokrývali udalosti na Ukrajine v súlade so želaním Ruska.
V celej krajine zadržali stovky demonštrantov. Podľa právnej skupiny OVD-Info, ktorá sleduje politické zatýkanie, bolo v nedeľu v 56 ruských mestách zadržaných najmenej 4357 ľudí. Informuje o tom CNN s tým, že tieto údaje zatiaľ nedokázala nezávislo overiť. Od 24. februára, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, zadržali viac ako 10-tisíc ľudí.
18:35 Ruské lietadlá zasiahli televíznu vežu v Charkove a vysielanie pre miestnych je momentálne prerušené. Ako informuje Ukrajinska Pravda, hovorca regionálnej SES Jevhen Vasylenko uviedol, že podľa predbežných informácií záchranárov ruské lietadlá zasiahli televíznu vežu na Pavlovovom poli. Existujú aj informácie o ostreľovaní v oblasti Námestia nebeskej stovky.
18:30 Generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi v nedeľu informoval, že ukrajinskí zamestnanci musia Rusov žiadať o súhlas na akékoľvek činnosti, dokonca aj údržbu. Ruskí vojaci na mieste tiež vypli niektoré mobilné siete a internet, čím obmedzili normálnu komunikáciu s elektrárňou.
Podľa ukrajinského regulačného úradu nefungujú telefónne linky, e-mail ani fax. Grossi je podľa vlastných slov týmto vývojom veľmi znepokojený, pričom dodal, že aby mohla elektráreň fungovať bezpečne, „musia mať zamestnanci možnosť vykonávať svoje povinnosti v stabilných podmienkach, bez zbytočného vonkajšieho zasahovania a tlaku“.
18:27 Ruské ministerstvo obrany v nedeľu upozornilo Rumunsko a „iné krajiny“ susediace s Ukrajinou, že ich bude považovať za účastníkov ozbrojeného konfliktu, ak umožnia, aby z ich územia vzlietli ukrajinské bojové lietadlá s cieľom zaútočiť na ruskú armádu.
Podľa agentúry AP na to v nedeľu na brífingu v Moskve upozornil hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.
Ruské ministerstvo obrany má podľa neho „spoľahlivé informácie o ukrajinských bojových lietadlách, ktoré predtým odleteli do Rumunska a iných krajín“ susediacich s Ukrajinou.
Konašenkov v mene Ruska upozornil, že „využitie siete letísk týchto krajín na odstavenie ukrajinských vojenských lietadiel s ich následným nasadením proti ruským ozbrojeným silám bude možné považovať za zapojenie sa týchto štátov do ozbrojeného konfliktu“.
18:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval s talianským priemiérom Mario Draghim. Diskutovali spoločne o spôsobe boja proti ruskej agresii. Prezident premiéra informoval o zločinoch Ruska proti civilistom a o jadrovom terorizme.
Discussed with 🇮🇹 Prime Minister #MarioDraghi the course of countering the aggression. Informed about the crimes of Russia against civilians, about nuclear terrorism. Raised the issue of support for Ukraine & consideration of our application for membership in 🇪🇺. #StopRussia
— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) March 6, 2022
Na stole sa objavila aj otázka podpory pre Ukrajinu a posúdenie ukrajinskej žiadosti o členstvo v Európskej únii.
18:12 Kým stovky Srbov pred niekoľkými dňami verejne podporili kroky ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine, Rusi žijúci v Srbsku v nedeľu v centre Belehradu protestovali proti napadnutiu ukrajinského suseda.
Jeden z prítomných Rusov vytiahol ruský pas a v hneve ho nechal zhorieť. „Nechcem mať nič spoločné s tým, čo robí Rusko na území Ukrajiny a vo svete. Nechcem byť občanom tejto krajiny,“ povedal po spálení cestovného pasu Vladimir Nesimov, ktorý sa do Srbska presťahoval s rodinou v roku 2014, po anexii ukrajinského polostrova Krym ruskými vojskami. „Nechceli sme žiť v krajine, kde je prezidentom Putin. Hanbili sme sa,“ dodala jeho manželka Evelina.
Ďalší prítomní Rusi držali ukrajinské vlajky a skandovali heslá proti vojne a Putinovi. Zároveň odsúdili podporu súčasného ruského režimu v podaní niektorých Srbov. „Je mi ľúto, že v Srbsku je toľko ‚putinofílie‘,“ dodala Nesimovová.
18:04 Časť bohatých ruských miliardárov, ktorí pre sankcie v dôsledku ruského útoku na Ukrajinu prichádzajú o majetky, nie je spokojná s krokmi ruského prezidenta Vladimira Putina. Ako referuje web ČT24, tvrdí to český historik Alexej Kelin s odvolaním sa na svojho priateľa a taktiež historika Andreja Zubova.
Ako vraví, v Rusku existuje akási pyramída, kde 80 percent ľudí žije v chudobe alebo na jej hranici. „Väčšina z nich podporuje vojnu a verí štátnej propagande,“ povedal Kelin v Otázkach Václava Moravca. Ďalej nasleduje skupina 18 až 19 percent ľudí, ktorí sú vzdelanejší a s vojnou väčšinou nesúhlasia, no sú často závislí od štátu.
Nakoniec je tu podľa Kelina „špička pyramídy“, jedno až dve percentá, čo predala svedomie za miliardové zisky. „Títo ľudia už teraz panikária pre sankcie. Nie sú už tak celkom lojálni a hľadajú nového lídra, ktorý by nechal systém (v Rusku) taký, aký je, ale zaistil im pôvodné benefity,“ poznamenal Kelin a dodal, že podľa Zubova zmena nastane v priebehu niekoľkých týždňov.
Už 79-ročný historik sa obáva, že ruskí oligarchovia sami na Putina nedosiahnu. Putin sa podľa neho bojí vzbury v časti armády a dnes si oligarchov už toľko nepúšťa k sebe. „Verím, že tento pancier dokáže prelomiť len človek so skúsenosťami z KGB, ktorý pozná Putinovo myslenie a je chytrejší než on,“ zamyslel sa.
Podľa politického geografa Michaela Romancova jedno percento najzámožnejších Rusov vlastní asi 74 percent celkového bohatstva v krajine.
17:58 Do Poľska prišlo takmer milión utečencov z Ukrajiny. Zatiaľ napočítala poľská vláda minimálne 964-tisíc utečencov, spomína denník CNN.
17:56 RIA Novosti v Rusku šíri dezinformácie a hoaxy o tom, že Rusi na území Ukrajiny objavili biologické zbrane – patogény moru a antraxu. Informáciu prináša Ukrajinska Pravda.
17:47 Od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine zabitých viac ako 360 civilistov, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vo vyhlásení zverejnenom v nedeľu.
Podľa televízie CNN sa vo vyhlásení konštatuje, že počas 11 dní trvania konfliktu na Ukrajine bolo zranených 1123 civilistov, pričom 364 z nich utrpelo smrteľné zranenia.
OHCHR vo svojej bilancii pripustil, že skutočné počty obetí i zranených sú pravdepodobne „podstatne vyššie“, a to najmä na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, odkiaľ sa údaje o obetiach nepodarilo získať do uzávierky pred zverejnením daného materiálu.
Väčšina zaznamenaných zranení civilistov bola spôsobená použitím „výbušných zbraní so širokou oblasťou dopadu“, uvádza sa vo vyhlásení. Použité boli zrejme ťažké delostrelectvo, salvové raketomety a raketové a letecké útoky.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v nedeľu uviedol, že USA získali „veľmi dôveryhodné správy o úmyselných útokoch na civilistov“ na Ukrajine, ktoré by mohli byť považované za vojnový zločin.
Dodal, že USA majú k dispozícii aj „veľmi dôveryhodné správy o použití určitých zbraní“.
Blinken dodal, že tieto podozrenia sa dokumentujú, sumarizujú a analyzujú a príslušné organizácie a inštitúcie vyšetrujú, „či boli alebo sú páchané vojnové zločiny“. Doplnil, že tieto aktivity majú podporu Spojených štátov.
17:30 Ukrajinci majú pripravený plán pre „kontinuitu vlády“ v prípade, že by zabili prezidenta Volodymyra Zelenského. V rozhovore pre reláciu Face the Nation televízie CBS to v nedeľu povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, informuje spravodajský portál CNN.
„Ukrajinci majú pripravené plány, o ktorých nebudem hovoriť ani uvádzať podrobnosti, na zabezpečenie kontinuity vlády, a tým by som skončil,“ vyjadril sa Blinken, ktorý zároveň pochválil Zelenského vedenie počas krízy. „Líderstvo, ktoré ukázal prezident Zelenskyj, ktoré ukázala celá vláda, je pozoruhodné, sú stelesnením týchto neuveriteľne odvážnych ukrajinských ľudí,“ skonštatoval Blinken.
17:05 Rusko použilo viacero raketometov Grad na ostreľovanie fyzikálno-technologického inštitútu v ukrajinskom Charkove. Na Facebooku o tom informovala charkovská pobočka ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU).
Tá upozorňuje, že „zničenie jadrového zariadenia a skladovacích priestorov pre jadrový materiál môže viesť k rozsiahlej environmentálnej katastrofe“. Vyšetrovatelia SBU už začali trestné konanie vo veci tzv. ekocídy a zozbieravajú dôkazy pre tribunál v Haagu.
V piatok sa stala terčom útoku Rusov najväčšia jadrová elektráreň nachádzajúca sa neďaleko Záporožia. Požiar vyvolal obavy z možnej nehody, aká sa v roku 1986 odohrala v Černobyle, no oheň sa neskôr podarilo uhasiť.
16:57 Po ruskej invázii na Ukrajinu sa na internete rozpútala informačná vojna, v rámci ktorej obe strany šíria neoverené a prikrášlené informácie, propagandu či rovno klamstvá, píše americký denník The New York Times (NYT).
Niektorí ukrajinskí predstavitelia od začiatku ruskej invázie šíria neoverené príbehy, prikrášlené historky či informácie, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé.
Pochybné tvrdenia ukrajinských činiteľov sú však podľa NYT neporovnateľné s klamstvami, ktoré šíri Kremeľ. Moskva krátko pred útokom na Ukrajinu tvrdila, že sa bráni ukrajinskej agresii a obyvateľov svojho západného suseda chce oslobodiť od fašistov a neonacistov. Od začiatku invázie prúdia z Kremľa nepodložené tvrdenia, že Ukrajinci ostreľujú nemocnice a zabíjajú civilistov, pripomína NYT.
Ukrajinská internetová propaganda sa týka najmä hrdinov a mučeníkov, ktorí v prikrášlených či úplne vymyslených príbehoch odolávajú ruskej agresii. Podľa informatičky Laury Edelsonovej ide o celkom bežnú formu propagandy.
„Rozprávajú príbehy, ktoré podporujú ich naratív. Niekedy sa do nich dostanú aj nepravdivé informácie,“ dodala Edelsonová, ktorá na Newyorskej univerzite študuje dezinformácie.
Príbehy o hrdinstve Ukrajincov či brutalite Rusov sú kľúčovou súčasťou vojenskej stratégie Kyjeva, tvrdia odborníci. Cieľom ukrajinskej vlády je udržať bojovú morálku svojich síl na vysokej úrovni, ako aj zachovať si podporu medzinárodného spoločenstva.
16:36 Jeden z posledných nezávislých fungujúcich webov v Rusku – Mediazona – v nedeľu oznámil, že cenzorský úrad zablokoval prístup na jeho web pre používateľov na území Ruska. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP.
Redakcia webu Mediazona vo svojom vyhlásení upozornila, že Rusko v posledných dňoch zaviedlo „vojenskú cenzúru a v krajine už nie sú takmer žiadne nezávislé médiá“.
Dodala, že rozhodnutie Federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) prišlo pre to, že Mediazona informovala o tom, „čo sa deje na Ukrajine, a nazýva inváziu inváziou a vojnu vojnou“.
Mediazona prisľúbila, že bude pokračovať vo svojej práci a naďalej písať o vojne na Ukrajine, a to na alternatívnej webovej stránke, ktorú novinári vytvorili.
16:30 Spojené štáty spolupracujú s európskymi spojencami na preskúmaní perspektívy zákazu dovozu ruskej ropy. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to šéf americkej diplomacie Antony Blinken.
„Čo sa týka ruskej ropy, včera som telefonoval s prezidentom (Bidenom) a ďalšími členmi kabinetu presne na túto tému a teraz hovoríme s našimi európskymi partnermi a spojencami, aby sme sa koordinovaným spôsobom pozreli na vyhliadky zákazu dovozu ruskej ropy a zároveň zaistenie toho, že na svetových trhoch stále existuje primerané množstvo na dodávky ropy,“ povedal Blinken. Rusko je svetovým producentom ropy číslo dva.
16:25 Výbuch na kontrolnom stanovišti neďaleko Kyjeva údajne zabil ďalšie deti, keďže evakuačné snahy na juhu Ukrajiny opäť zlyhali. Informáciu priniesol CNN.
Children were reportedly killed by a blast at a checkpoint near Kyiv, as evacuation efforts failed again in southern Ukraine https://t.co/6VENr6NC8Z
— CNN Breaking News (@cnnbrk) March 6, 2022
16:15 Ruskí vojaci zničili plynovod medzi Doneckom a Mariupoľom, čím pripravili o zdroj tepla viac ako 750-tisíc ľudí. Prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter na to upozornila ukrajinská poslankyňa Inna Sovsunová. Informuje o tom spravodajský portál televízie CNN.
„Ruskí okupanti zničili plynovod Doneck-Mariupoľ. Viac ako 750-tisíc ľudí teraz zostalo bez tepla, zatiaľ čo je vonku stále pod nulou. Takmer milión miestnych bude čeliť humanitárnej katastrofe a riziku, že zamrznú na smrť,“ napísala Sovsunová a znovu vyzvala na zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.
16:01 Ruské jednotky boli na vojnu na Ukrajine zle pripravené. Ako referuje spravodajský web BBC, takýto pohľad ponúkol nemenovaný predstaviteľ britskej obrany.
„Rusi si naozaj mysleli, že vykonávajú vojenské cvičenia, nie prípravu na inváziu,“ povedal. Putin si podľa neho myslel, že má takú armádu, akú zvykol vidieť počas prehliadok na počesť Dňa víťazstva nad fašizmom na moskovskom Červenom námestí. „Armáda z prehliadky sa však neukázala ako armáda schopná bojovať.“
Začiatkom tohto týždňa britský minister obrany Ben Wallace obvinil ruského prezidenta Putina zo zrady svojich vojakov tým, že ich poslal na smrť. Tí sa podľa neho zároveň zdržiavajú na miestach, kde v prípade útoku môžu zomrieť tisícky Rusov.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v nedeľu uviedol, že v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda viac ako 11-tisíc ruských vojakov.
15:45 Putin obvinil „ukrajinských radikálov“ z incidentu v Záporožskej jadrovej elektrárni a z toho, že to oni bránili civilistom opustiť Mariupoľ.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu opäť telefonoval so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. Oznámil to v nedeľu Elyzejský palác s tým, že rozhovor sa konal z iniciatívy francúzskeho prezidenta a trval od poludnia do 13.45 h SEČ. Informovala o tom televízia BFM.
Macron počas rozhovoru tlmočil znepokojenie európskej verejnosti, pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární na území Ukrajiny.
Putin ho v tejto súvislosti podrobne informoval o „provokácii organizovanej ukrajinskými radikálmi“ v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne, do ktorej sa – podľa Putina – zapojila aj sabotážna skupina.
Televízia Sky News uviedla, že Putin zo zodpovednosti za túto „provokáciu“ obvinil Ukrajinu. Kremeľ neskôr vo svojom vyhlásení poznamenal, že „pokusy presunúť zodpovednosť za tento incident na ruskú armádu sú súčasťou cynickej propagandistickej kampane“.
15:40 Letisko v meste Vinnycia v centrálnej časti Ukrajiny, ležiace asi 260 kilometrov juhozápadne od Kyjeva, bolo zničené ruskými silami. Ako referuje spravodajský web CNN, v nedeľu to potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Práve som bol informovaný o raketovom útoku proti Vinnycii,“ uviedol Zelenskyj prostredníctvom videa na Twitteri a dodal, že letisko zasiahlo osem rakiet. „Bol to krutý a cynický raketový útok proti našej pokojnej a dobrosrdečnej Vinnycii, ktorá nikdy žiadnym spôsobom neohrozovala Rusko,“ dodal.
Rusi podľa Zelenského pokračujú v ničení ukrajinskej infraštruktúry a života, ktorý budovali mnohé generácie Ukrajincov. „Každý deň opakujeme – zatvorte oblohu nad Ukrajinou. Ak to neurobíte, ak nám nedáte aspoň lietadlá, aby sme sa mohli brániť, zostáva len jeden záver – tiež chcete, aby sme boli veľmi pomaly zabití,“ poznamenal Zelenskyj.
15:35 Pápež František vyslal na Ukrajinu dvoch kardinálov. Oznámil to v nedeľu s tým, že „Svätá stolica je odhodlaná spraviť všetko pre to, aby slúžila mieru“.
Kardinál Konrad Krajewski vyrazil na cestu s pomocou spolu s kardinálom Michaelom Czernym, ktorý je vedúcim pápežského úradu, ktorý sa venuje migrácii, charite, spravodlivosti a mieru. František nespresnil, kam presne kardináli išli, no uviedol, že zastupujú jeho a všetkých kresťanov so správou, že „vojna je šialenstvo“.
Označujúc Ukrajinu ako „mučenú krajinu“, vyzval František na zastavenie násilia, vytvorenie humanitárnych koridorov a návrat k rokovaniam. „Na Ukrajine tečú rieky plné krvi a sĺz. Toto nie je len vojenská operácia, je to vojna, ktorá rozsieva smrť, deštrukciu a utrpenie,“ povedal pápež počas tradičného nedeľného požehnania.
15:30 Ruské úrady v nedeľu pokračovali v blokovaní nezávislých spravodajských kanálov a zatýkaní demonštrantov v snahe sprísniť kontrolu nad tým, aké informácie o invázii na Ukrajinu dostáva domáce publikum.
V nedeľu bolo zablokovaných niekoľko popredných nezávislých online médií, popri desiatkach iných, ktoré boli zablokované v uplynulých dňoch. Iné sa rozhodli zastaviť prevádzku v Rusku pre novú represívnu legislatívu alebo odmietli tlak zo strany Kremľa, aby pokrývali udalosti na Ukrajine v súlade so želaním Ruska.
V celej krajine zadržali stovky demonštrantov. Podľa právnej skupiny OVD-Info, ktorá sleduje politické zatýkanie, bolo v nedeľu v 43 ruských mestách zadržaných celkovo 1558 ľudí. Od 24. februára, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, zadržali takmer 10-tisíc ľudí.
15:05 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval počas telefonátu so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom na vyhlásenie prímeria na celej Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie Erdoganovej kancelárie.
„Bezodkladné vyhlásenie všeobecného prímeria by uľahčilo dospieť k politickému riešeniu, ako aj poskytnúť potrebnú humanitárnu pomoc,“ povedal Erdogan, pričom Putina vyzval, aby umožnil vytvorenie humanitárnych koridorov na Ukrajine.
Ankara je podľa tureckého prezidenta pripravená „všetkými prostriedkami prispieť k mierovému riešeniu (tejto krízy).“
14:50 Druhý pokus evakuovať civilistov z obliehaného Mariupolu zlyhal, pretože ruská armáda údajne nedodržala dohodnuté prímerie a toto ukrajinské mesto stále ostreľuje. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľa ukrajinského ministerstva vnútra Antona Geraščenka.
Plánované evakuácie civilného obyvateľstva cez dohodnuté humanitárne koridory nie sú momentálne možné v dôsledku ruských útokov, napísal Geraščenko prostredníctvom aplikácie Telegram.
Podľa predstaviteľa separatistickej samozvanej Doneckej ľudovej republiky však dohodnuté prímerie porušujú ukrajinské bezpečnostné zložky, informovala medzičasom stanica Sky News s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax.
14:20 Ruské rakety úplne zničili letisko v meste Vinnycia na strednej Ukrajine, uviedol v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Práve som bol informovaný o raketovom útoku na Vinnyciu. Osem rakiet… Letisko bolo úplne zničené,“ povedal prezident.
13:14 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda viac ako 11-tisíc ruských vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Toto tvrdenie však zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť.
Podľa orientačných odhadov ukrajinskej armády Rusko prišlo aj o 285 tankov, 985 bojových obrnených vozidiel, 109 diel, 50 raketometov, 21 protiraketových systémov, 44 lietadiel, 48 helikoptér, 447 áut, dva motorové člny, 60 palivových nádrží a štyri drony.
13:08 Rakúska energetická spoločnosť OMV oznámila, že sa rozhodla nepokračovať v žiadnych budúcich investíciách v Rusku a začína „strategickú revíziu“ svojho podielu v plynovom a ropnom poli Južno Russkoje, čo by mohlo viesť k jej odchodu.
OMV vo vyhlásení v sobotu neskoro večer uviedla, že „Rusko už nebude kľúčovým regiónom“ v jej biznise. Generálny riaditeľ Alfred Stern povedal, že „vojna na Ukrajine je tragická a nebezpečná situácia, ktorá mnohým spôsobuje veľké utrpenie a na ktorú sa pozeráme s maximálnym zdesením“.
FOTO: Ukrajinskí vojaci nesú detský kočík po tom, čo prekročili rieku Irpiň na improvizovanej ceste popod most, ktorý zničil ruský nálet. V meste Irpiň mali ruskí vojaci zabiť troch civilistov, z toho dve deti počas toho, ako sa snažili utiecť.
12:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu upozornil, že ruské jednotky sa chystajú ostreľovať ťažkými zbraňami Odesu, historické prístavné mesto na pobreží Čierneho mora.
„Chystajú sa ostreľovať Odesu. Odesu!“ uviedol najvyšší ukrajinský predstaviteľ vo videoposolstve. „Rusi vždy chodievali do Odesy. A vždy v Odese pocítili len vrúcnosť. Len srdečnosť. A teraz? Bomby na Odesu? Delá na Odesu? Rakety na Odesu?“ nechal sa počuť ukrajinský prezident. „Bude to vojnový zločin. Bude to historický zločin,“ zdôraznil Zelenskyj.
12:36 Spojené štáty intenzívne pracujú na dosiahnutí dohody s Poľskom o dodávkach bojových lietadiel pre ukrajinskú armádu, povedal v nedeľu amerických minister zahraničných vecí Antony Blinken počas svojej pracovnej návštevy Moldavska.
„Neviem vám povedať konkrétny časový horizont, ale môžem povedať, že na tom pracujeme veľmi, veľmi aktívne,“ povedal Blinken novinárom v Moldavsku. Viaceré americké médiá v sobotu uviedli, že americkí predstavitelia im povedali o možnej dohode, v rámci ktorej by Poľsko poslalo Ukrajine stíhačky sovietskej výroby výmenou za americké stíhačky typu F-16 od Washingtonu.
12:15 Sankcie voči Rusku budú podľa neho pokračovať dovtedy, kým sa nedostane pred „novodobý Norimberský tribunál“. Povedal Igor Matovič na TA3. Vladimír Putin je totiž podľa šéfa OĽaNO rovnaký zločinec ako Adolf Hitler.
Minister taktiež tvrdí, že celkové náklady Slovenska na vojnu na Ukrajine dosiahnu výšku niekde medzi jednou až dvomi miliardami eur. Je to približne polovička všetkých daní z príjmu a Putinova vojna tak vyjde každého pracujúceho Slováka na približne tisíc eur ročne. Putina tak treba čo najskôr zastaviť, inak budú následky katastrofické.
11:26 Z Ukrajiny utieklo od začiatku vojenského konfliktu už vyše 1,5 milióna obyvateľov. Informáciu priniesol DenníkN s odvolaním sa na komisára OSN pre utečencov Filippa Grandiho. Ide tak o najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Hranica jedného milióna sa pritom pokorila len vo štvrtok. Najviac ľudí (922-tisíc) zamierilo do Poľska, následne do Moldavska (250-tisíc) a do Maďarska (144-tisíc). Slovensko si vybralo 114-tisíc vojnových utečencov.
11:15 Za posledných 24 hodín do nedele rána do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny celkovo 12.438 osôb, z toho od soboty (5. 3.) večera do nedeľného rána 3940 osôb.
Od vypuknutia konfliktu tak vybavila polícia do sobotného rána celkovo 113 968 osôb, vstupujúcich na Slovensko z Ukrajiny. Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké (8523). „Z toho od soboty 20.00 h do nedele 6.00 h 2874,“ priblížila Bárdyová.
10:59 Rusi podľa novinárky Olgy Tokariuk a rádia Slobodná Európa spustili streľbu na Ukrajincov, ktorí sa snažili utiecť z mesta Irpiň.
Údajne pritom zabili troch ľudí, z toho dve deti. Ľudia sa naďalej snažia zúfalo utiecť z mesta. Irpiň sa nachádza neďaleko Kyjeva.
According to Radio Free Europe, Russians opened fire on civilians attempting to flee Irpin, killing at least three people, two of them children. How long is this slaughter of Ukrainian children allowed to last?? https://t.co/GqhpzYZM9u
— Olga Tokariuk (@olgatokariuk) March 6, 2022
FOTO: Ľudia prechádzajú po provizórnom chodníku po moste zničenom ruským leteckým náletom v ukrajinskom meste Irpiň. Ruská armáda včera večer oficiálne oznámila ukončenie krátkeho prímeria s cieľom umožniť evakuáciu humanitárnymi koridormi a obnovila útoky na ukrajinské mestá Mariupoľ a Volnovacha. Dnes sa uskutoční druhý pokus o evakuáciu.
10:20 Ukrajinské prístavné mesto Mariupol, momentálne obkľúčené ruskými jednotkami, v nedeľu oznámilo, že sa znovu pokúsi o evakuáciu svojho civilného obyvateľstva, keďže predošlý podobný sobotný pokus sa v dôsledku porušenia prímeria nepodaril.
„Od 12:00 h (11.00 h SEČ) sa začne evakuácia civilného obyvateľstva,“ uviedli predstavitelia mesta vo vyhlásení. Avizovaný odsun civilistov je umožnený na základe prímeria dohodnutého s vojskami spadajúcimi pod ruské velenie, ktoré Mariupol držia v obkľúčení.
10:15 Britskí vojenskí predstavitelia v nedeľu prirovnali taktiky, ktoré využíva Rusko v Ukrajine k tým, ktoré použili v Čečensku a Sýrii, kde bombardovali a ničili mestá po tom, ako ruské sily narazili na nečakaný odpor od obrancov.
Sila ukrajinského odporu podľa britského ministerstva obrany Rusov aj naďalej prekvapuje a reagujú útokmi na obývané oblasti, vrátane miest ako Charkov, Černihiv alebo Mariupoľ. „Pravdepodobne to predstavuje snahu zlomiť morálku Ukrajincov,“ uviedlo ministerstvo v pravidelnom dennom brífingu. „Rusko použilo podobné taktiky v roku 1999 v Čečensku a v roku 2016 v Sýrii,“ doplnili.
9:53 Spoločnosti MasterCard a Visa prerušujú svoje operácie v Rusku. Toto rozhodnutie predstavuje najnovší úder pre finančný systém Ruska po tom, ako režim prezidenta Vladimira Putina minulý týždeň rozpútal vojnu na Ukrajine.
Spoločnosť MasterCard uviedla, že karty vydané ruskými bankami už nebudú podporované jej sieťou a žiadna karta MasterCard vydaná mimo Ruska nebude fungovať v ruských obchodoch alebo bankomatoch. „Toto rozhodnutie neberieme na ľahkú váhu,“ uviedla spoločnosť Mastercard vo vyhlásení a dodala, že tento krok urobila po diskusiách so zákazníkmi, partnermi a vládami.
Vyhlásenia oboch spoločností oznámili iba 16 minút po sebe. Nasledovali po súkromnom videohovore medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkými zákonodarcami.
9:46 Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj v boji o prežitie svojej krajiny v sobotu „zúfalo“ požiadal amerických zákonodarcov, aby Spojené štáty pomohli dostať viac bojových lietadiel do jeho armády a prerušili dovoz ruskej ropy.
Zelenskyj začal súkromný videohovor s americkými zákonodarcami slovami, že je to možno posledný raz, čo ho vidia živého. Prezident zostal v Kyjeve, aj keď mesto zo severu ohrozuje obrovská ruská obrnená kolóna. Zdôraznil, že Ukrajina si musí zabezpečiť svoj vzdušný priestor, buď prostredníctvom bezletovej zóny vynútenej NATO, alebo poskytnutím ďalších bojových lietadiel.
9:35 Hranicu Slovenska a Ukrajiny prekročilo od začiatku ruskej invázie 113 968 osôb. Ako informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová, za posledných 24 hodín policajti na hraničných priechodoch vybavili 12 438 ľudí.
Na hraničnom priechode Ubľa podľa Bárdyovej policajti vybavili 2 713 osôb, pričom aktuálna čakacia lehota je približne deväť hodín. Na priechode Vyšné Nemecké polícia za posledných 24 hodí vybavila 8 523 osôb. Čakacia doba na tomto priechode je približne dve hodiny.
4:54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval americkému miliardárovi Elonovi Muskovi za to, že svojou satelitnou internetovou službou Starlink podporil Ukrajinu, informovala agentúra DPA.
Starlink, ktorý vybudovala Muskova firma SpaceX, pomôže Ukrajincom získať prístup na internet v prípade zlyhania alebo zničenia telekomunikačných sietí. Satelitná internetová služba prenáša internetové údaje do vesmíru prostredníctvom rádiových signálov. Pozemné stanice na Zemi vysielajú signály satelitom na obežnej dráhe, a tie ich následne prenášajú späť užívateľom na Zemi.
2:56 Starosta juhoukrajinského prístavu Mariupol Vadym Bojčenko uviedol, že jeho mesto čelí „humanitárnej blokáde“, pretože bolo kompletne odrezané od technickej infraštruktúry. Ruské jednotky prerušili všetkých 15 elektrických vedení do mesta a Mariupol je bez elektriny už päť dní. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ukrajinskú televíziu.
Starosta informoval, že ľudia sa v bytoch trasú od zimy, pretože teplárne sú poháňané elektrinou. Ani mobilná komunikácia nefunguje bez elektriny, vysvetlil Bojčenko a dodal, že ešte predtým, ako začala vojna, bol odpojený hlavný vodovod a po piatich dňoch vojny sa minula aj rezervná voda.
1:57 Ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj oznámil, že v nedeľu telefonoval so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom. Hovorili spolu o finančnej podpore a sankciách proti Rusku. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
„V rámci nepretržitého dialógu som mal ďalší rozhovor s @POTUS [twitterový účet prezidenta USA],“ napísal Zelenskyj na Twitteri. „Na programe boli otázky bezpečnosti, finančnej podpory pre Ukrajinu a pokračovania sankcií proti Rusku,“ napísal Zelenskyj.
1:09 V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu prevádzkovatelia platobných kariet Mastercard a Visa pozastavili svoje aktivity v Rusku. Mastercard uviedla, že jej sieť už nebude podporovať karty vydané ruskými bankami a akákoľvek karta vydaná mimo tejto krajiny nebude fungovať v ruských obchodoch a bankomatoch, informovala agentúra AP.
V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu prevádzkovatelia platobných kariet Mastercard a Visa pozastavili svoje aktivity v Rusku. Mastercard uviedla, že jej sieť už nebude podporovať karty vydané ruskými bankami a akákoľvek karta vydaná mimo tejto krajiny nebude fungovať v ruských obchodoch a bankomatoch, informovala agentúra AP.
Záznam zo včerajšieho dňa si môžete pozrieť TU.
Nahlásiť chybu v článku