Podľa môjho názoru je človek najväčším nepriateľom prírody. To, ako my, ľudia, zasahujeme do prírody, sa nám pomaly, ale isto vracia späť a nie...
Podľa môjho názoru je človek najväčším nepriateľom prírody. To, ako my, ľudia, zasahujeme do prírody, sa nám pomaly, ale isto vracia späť a nie len nám. Globálne otepľovanie, znečistenie riek morí a oceánov, taktiež ovzdušia a pôd a mnoho iných činností sa stáva veľkým problémom. Prenesme sa teraz ale do vôd morí a oceánov. Možno ste to nevedeli, ale známa rybička Nemo hľadá spolubývajúcich.
Ľudské činnosti neovplyvňujú len prírodu ako takú, ale aj živočíchy, ktoré v nej žijú. Globálne otepľovanie má za následok akési „bielenie“ koralových útesov, ktoré postupne, no dosť rýchlo miznú. Ohrozujeme tak existenciu dôležitého ekosystému. Taktiež rôzne kozmetické prípravky na opaľovanie môžu podmieniť úbytok koralov v mori. Predstavte si, aké následky to má na rôzne druhý rýb a hlavne na ich prirodzené teritórium, v ktorom sa vyskytujú.
Nová štúdia však ukázala, že existuje druh rýb, ktorému to vôbec nevadí. Práve naopak. Klaun očkatý sa v ťažkých časoch veľmi rád podelí o svoju sasanku a dokonca mu nevadia ani stiesnené priestory na život. V teritóriách týchto rýb sa taktiež nevyskytuje ani zvýšená agresivita a nejaké to súperenie, ako by to bolo pri iných druhoch živočíchov. So svojimi spolubývajúcimi vychádzajú klauni očkatí výborne.
Výskumy z University od Technology v Sydney (UTS – pozn. redakcie) zistili, že dominantné druhy pokojne príjmu tie podriadenejšie druhy a následne všetci žijú v harmónii. Stavím sa ale, že tam určite prebiehajú hádky, kto vynesie smeti a kto umyje riady, tak ako to už býva aj v tej najharmonickejšej domácnosti.
Výskum je dôležitý medzníkom, čo sa týka prežitia rôznych druhov živočíchov v degradovaných biotopoch vplyvom zvýšenej ľudskej činnosti a rôznych klimatických zmien. Emma Camp z UTS hovorí: „Klauni očkatí namiesto súperenia zvolili taktiku spolupráce. Vôbec medzi sebou nesúťažia, skôr si pomáhajú a rešpektujú jeden druhého.„
Ako vždy, nemôže to byť až také ideálne. Napriek veľmi „priateľskému“ prístupu rybičiek, stále tu existuje akýsi systém nerovnosti. Predstavte si situáciu, že jednu sasanku obýva dominantný a menej dominantný klaun očkatý. Dominantný má viac priestoru, povedzme, že sa „rozťahuje“, a ten menej dominantný je skôr pritlačený k okraju sasanky, ale je rád, že má vôbec domov. Takáto situácia naberá úplne iné rozmery najmä keď si uvedomíte, že je oveľa viac klaunov očkatých ako samotných sasaniek. Niekedy je lepšie sa uskromniť, ako ostať úplne bez domova. To dáva zmysel.
V mnohých prípadoch ani vedci netušia, aké obrovské následky má devastácia biotopov pre živočíchy a rastliny. Väčšinou sa na to príde už keď je neskoro. Je potrebné, aby človek pochopil význam biodiverzity ako takej a aby pomohol zachovať rozmanitosť druhov. Ak sa rýchlo nespamätáme, dopadne to ako v prípade troch posledných žijúcich bielych nosorožcov. Troch. Posledných.
Nielen, že sa klauni očkatí budú musieť vysporiadať s tým, že sú bezdomovci, no filmy ako Hľadá sa Nemo alebo Hľadá sa Dory úplne stratia význam a myšlienku. Vedeli ste, že v roku 2003, keď vyšiel práve film Hľadá sa Nemo, znížil sa aj počet klaunov očkatých, žijúcich vo voľnej prírode? Každý chcel mať doma svojho vlastného Nema. Môžeme len dúfať, že sa to isté nestane v prípade Dori, a že sa ľudia poučili zo svojich vlastných chýb. Aj keď..
Nahlásiť chybu v článku