Nestáva sa príliš často, že by sa zemetrasenie začalo šíriť jedným smerom a následne sa jeho smer zmenil. Aj keď vedci o takomto jave už počuli, až nedávno sa im nezvyčajnú seizmickú aktivitu podarilo aj zachytiť.
Na dne Atlantiku sa objavilo bumerangové zemetrasenie
Štúdia publikovaná v časopise Nature Geoscience informuje, že medzinárodnému tímu vedcom sa podarilo zachytiť nezvyčajný jav, a to takzvané bumerangové zemetrasenie pod hladinou Altantiku, píše portál National Geographic. Zemetrasenie s magnitúdou 7,1 sa začalo hlboko v podzemí a objavilo sa vyše 1 000 kilometrov od západného pobrežia Afriky na mieste, kde sa od seba pomaly vzďaľujú Juhoamerická a Africká tektonická platňa. Spočiatku zemetrasenie smerovalo hore a na východ, následne sa však obrátilo ako bumerang a vďaka obrovskej rýchlosti vytvorilo geologickú verziu sonického tresku.
NGeo: Back-propagating supershear rupture of an oceanic transform fault@seismo_steve @rokuwaki @earthquake_andy @PetrosPainter @J_M_Kendallhttps://t.co/lpRf3Fyp9c pic.twitter.com/HRvfE8jRI8
— Nature Geoscience (@NatureGeosci) August 10, 2020
Vedci zatiaľ nevedia, ako často sa takéto zemetrasenia vyskytujú a či všetky putujú takou závratnou rýchlosťou ako to, ktoré sa im podarilo zachytiť. Pre vedcov je toto zemetrasenie zaujímavé aj preto, lebo pochopenie zemetrasení, ktoré sa už udiali, môže pomôcť predvídať, čo sa bude diať pri ďalších podobných udalostiach v budúcnosti a lepšie sa na ne pripraviť. Príprava na možné zemetrasenie a jeho následky je dôležitá najmä v husto zaľudnených oblastiach.
Ako často sa takéto zemetrasenie vyskytuje?
Na mieste, kde sa zemetrasenie podarilo zachytiť, rozmiestnili vedci ešte v roku 2016 až 39 seizmometrov, snažili sa totiž vytvoriť si obraz o tom, ako vyzerá základňa tektonickej platne. Jeden z autorov štúdie a seizmológ z Imperial College London, Stephen Hicks sa vyjadril, že zemetrasenie sa objavilo neďaleko zlomu, ktorému sa hovorí aj zlomová zóna Romanche. Vedci sa okamžite pustili do skúmania a podarilo sa im identifikovať epicentrum zemetrasenia a určiť, aké množstvo energie zemetrasenie vyprodukovalo.
Vedci si však po zhromaždení dát neboli istí, či sa zemetrasenie skutočne zachovalo ako bumerang, spojili preto sily s japonskými vedcami, ktorí následne domnienku potvrdili. Medzinárodný tím vedcov následne vytvoril počítačový model, ktorý im pomohol priebeh zemetrasenia zrekonštruovať. Odhaduje sa, že zemetrasenie sa pohybovalo rýchlosťou takmer 18 000 kilometrov za hodinu. Aj keď je tento jav fascinujúci, vedci sa obávajú, že otrasy pohybujúce sa ako bumerang môžu napáchať omnoho väčšie škody, ako bežné zemetrasenie v prípade, ak sa vyskytnú v obývanej oblasti.
Podobné zemetrasenia, ktoré sa podarilo zachytiť doteraz, postupovali zvyčajne pomaly a trvali niekoľko dní, ba dokonca aj mesiacov, tvrdí seizmológ Jean- Paul Ampuero. Je však možné, že rýchle bumerangové zemetrasenie sú bežnejšie, ako sa vedci nazdávajú. Napríklad, ničivé zemetrasenie s magnitúdou 9, ktoré sa odohralo v roku 2011 v Japonsku a o ktorom informoval aj portál NOAA, mohlo mať taktiež bumerangový charakter.
Nahlásiť chybu v článku