Predtým než vám povieme čosi viac, vás upozorníme na to, že batáty sami o sebe vzbudzujú veľký záujem a nie je to len tak pre nič. Mamy Tiana Rajaonah, ktorý žije na Madagaskare zhotovil fotografiu tohto extrémne veľkého jedinca a publikoval ju na Twitteri. Rajaonah sa zaoberá štúdiou batátov už viac než 15 rokov, a tiež sa zaoberá ich pestovaním. Avšak poďme sa pozrieť na to, prečo sú batáty tak zaujímavé.
správy od nás budete mať ako prví.
Batáty sú hlavným zdrojom jedla na tomto ostrove v Indickom oceáne. Delia sa hneď na 40 rôznych druhov a z toho 30 sa dá nájsť výhradne na Madagaskare. „Keď vykopete jeden z týchto obrích zemiakov, dokážete nakŕmiť celú rodinu,“ hovorí Paul Wilkin, ktorý je zmieňovaným expertom na zdravie rastlín. Pri ich štúdii strávil veľké množstvo času. Batáty sú tiež veľmi zdravé pre ľudský organizmus, pretože poskytujú množstvo živín a vitamínov.
Dioscorea bako (EN, IUCN) #OviGasy the most yam apprecieted by Menabe #Madagascar people and cultivated and conserved through the KMCC project @TeamKMCC pic.twitter.com/kmCRruuXlK
— Mamy Tiana Rajaonah (@RajaonahMamy) November 10, 2017
Ľudia žijúci na Madagaskare jedávajú primárne ryžu, aby boli schopní nasýtiť seba a svoje rodiny. Pokiaľ je však nedostatok ryže, nastupujú batáty, ktoré nielen, že chutia lepšie, ale tiež dokážu telo efektívne nasýtiť. Problémom však je, že batáty postupne z ostrova miznú, za čo čiastočne môže pestovanie arašidov. Ich prirodzené prostredie je obsadzované inými plodinami, a tiež je po nich veľký dopyt.
KMCC aim to enhance livelihoods and food consumption of the communities by cultivating endemic yams #OviGasy @TeamKMCC @Darwin_Defra pic.twitter.com/PoHbUrQiHb
— Mamy Tiana Rajaonah (@RajaonahMamy) October 16, 2017
„Videl som 15 dospelých rastlín, ktoré boli obkolesené viac než 100 dierami, kde boli ostatné z nich vykopané,“ hovorí Wilkin. Tým pádom vieme povedať, že batáty nemajú na ostrove dlhú budúcnosť. Úžasne dlhý sladký zemiak, ktorý bol publikovaný na Twitteri patrí do druhu Bako a je jeden z ohrozených druhov. „Ľudia hovoria, že sa v súčasnosti nachádzajú omnoho ťažšie. Kedysi boli všade, teraz musíte pátrať naozaj dlho, aby nejaké našli.“
Ich ceny sa šplhajú čoraz vyššie práve pre ich enormný úbytok. V miestnych obchodoch sa cena batátu pohybuje okolo šesť dolárov za jeden z menších kusov. Je to obrovský rozdiel oproti roku 2008, kedy mal jeden z väčších kusov hodnotu asi 1,25 dolárov. Mamy Tiana Rajaonah, ktorý nahral fotku na Twitter je zodpovedný za projekt, ktorý sa snaží rozšíriť pestovanie batátov a tiež chce povzbudiť ľudí k tomu, aby pestovali svoje vlastné divoké batáty.
POTD – Yams, Dioscorea alata (naturalized) & D. buckleyana (IUCN EN) produced by @Darwin_Defra project farmers in the Diego region #OviGasy pic.twitter.com/PO5khX9Um6
— Kew Madagascar (@TeamKMCC) September 11, 2017
Takéto pestovanie však vôbec nie je ľahké. Divoké rastliny sa nie vždy dajú zdomácniť. „Zatiaľ sa len učíme, ako s nimi pracovať,“ dodáva na záver Wilkin. Veľkým problém je tiež hlad, ktorý ľudí povzbudzuje k tomu, aby jedlo kradli. Pokiaľ by si niekto takéto batáty pestoval vo svojej záhradke je veľká šanca, že niekto príde a odcudzí ich tým, ktorí do nich investovali svoju energiu a čas.
Pozri aj: Majú mozgy. Vedci ich objavili v rastlinách a ich využívanie je pre ich fungovanie kľúčové
npr.org
Farmaceutka Lívia: Silnú imunitu si nevybudujete za pár dní, voľnopredajné automaticky neznamená vhodné
Koniec mal byť celkom iný. Diváci videli vec, ktorá v ňom ale nebola: Film Sedem je 4. najlepším vôbec
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti











Nahlásiť chybu v článku