Samotný pozemok sa nachádza v Kentucky v Spojených štátoch. Je o výmere 486 hektárov, čo z neho robí ohromujúco rozsiahle územie. Rodina Huddlestonovcov pôdu využíva na poľnohospodárske účely po celé generácie – chovajú na nej dobytok, ktorý zásobuje kuchyne v širokom okolí.
správy od nás budete mať ako prví.
Matku Idu Huddlestonovú a dcéru Delsiu Bareovú však minulý rok v apríli oslovila nemenovaná spoločnosť zo zoznamu Fortune 100. Ide o zoznam, v ktorom sa nachádza elitná skupina najväčších amerických firiem podľa tržieb, na základe údajov z magazínu Fortune. Tému spracoval Fox 19 a píše sa o ňom na portáli Live5News.
Developeri chceli pôdu, odchádzajú bez zmluvy
Firma nemala záujem o odkúpenie úplne celej pôdy. Napriek tomu, že chcela väčšinu, by rodine zostalo približne 121 hektárov. Išlo by o predaj pôdy o výmere 900 akrov (asi 365 hektárov), za ktorý rodine developeri ponúkli 26 miliónov dolárov. Táto suma predstavuje astronomických 22,4 milióna eur.
Z takejto sumy by sa mnohým zatočila hlava. Oslovili ich preto, že investor plánuje výstavbu rozsiahleho dátového centra na okraji mesta. Rodinu namiesto toho premkol pocit smútku.
„Doslova bolesť v hrudi, presne tam, kde mám srdce… To bola prvá vec, ktorú som pocítila pri predstave, že by (pôda) zmizla,“ povedala Bareová v rozhovore pre Fox 19.
Jej matka Ida, ktorá mala moc predaj schváliť, pre Fox 19 prezradila, že jej odpoveď bola jednoznačná: „Povedala som nie. Môj pozemok je na nezaplatenie. To, čo mám, chcem odovzdať ďalej. Boh mi povedal, aby som si ho nechala, kým svoju prácu nedokončím, a potom ho odovzdala ďalšej generácii.“
Ponuku odmietli napriek tomu, že podľa mestského manažéra Matta Wallingforda by projekt, ktorý plánuje premeniť 809 hektárov pôdy na dátové centrum a ovplyvniť 28 nehnuteľností, priniesol regiónu významné benefity. Počas najbližších ôsmich až desiatich rokov by vytvoril viac ako tisíc pracovných miest v stavebníctve a približne stovku stabilných pracovných pozícií s priemerným ročným platom okolo 100-tisíc dolárov (asi 86-tisíc eur).
Súčasťou projektu mala byť aj výstavba novej elektrárne financovanej investorom, ktorá by nezaťažila verejné financie. Cieľom výstavby bolo najmä dosiahnuť, aby obyvatelia v regióne netrpeli na zaťažený energetický systém.
Pre rodinu však financie nehrajú kľúčovú rolu. Obávajú sa následkov dátového centra na vodné zdroje, zaťaženia energetickej siete aj nenávratnej straty úrodnej pôdy. Najsilnejšie je však ich citové puto k miestu a k farmárstvu ako takému – zosnulý manžel Idy tu vlastnými rukami postavil dom a ona si želá na tomto mieste aj dožiť.
„Je tu stále so mnou. Radí mi, čo mám robiť na farme, cez deň aj v noci – presne tak, ako by si to želal,“ hovorí Ida. Dodáva, že ani ona, ani jej dcéra nemajú v úmysle pôdu predať za žiadne peniaze na svete.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku