Slovenský cestovný ruch sa počas zimy nedokáže oprieť o takú silu, akú vidíme u našich alpských susedov. Kým Rakúsko má takmer vyrovnanú letnú a zimnú sezónu, slovenské hotely a penzióny evidujú v chladných mesiacoch výrazne slabší dopyt.
Upozorňuje na to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, ktorý sa pozrel na význam športu, zimnej turistiky aj obchodu so zimným športovým vybavením v rámci Európskej únie. Šport sa priamo podieľa na celkovej zamestnanosti v EÚ približne pol percenta, pričom Slovensko je presne na úrovni európskeho priemeru.
Šport a cestovný ruch sú prepojené
Podiel športu na celkových tržbách ekonomiky EÚ dosahuje 0,2 percenta a Slovensko je s hodnotou 0,22 percenta opäť na priemere. Hoci ide na prvý pohľad o relatívne malé čísla, športové aktivity sú úzko prepojené s cestovným ruchom, najmä v zime. Lyžovačky a zimné pobyty podľa analytika generujú tržby nielen pre horské strediská, ale aj pre hotely, reštaurácie a ďalšie služby. V rámci EÚ je však zimná turistická sezóna spravidla výrazne slabšia ako letná.
Počet prenocovaní od decembra do marca dosahuje podľa Koršňáka v priemere len približne polovicu úrovne letných mesiacov. V prímorských krajinách východného Stredomoria je rozdiel ešte výraznejší. Zimná sezóna tam často nedosahuje ani pätinu tej letnej. Výnimky však existujú. Malta vďaka rozvinutej kongresovej a mestskej turistike eviduje aj počas zimy vysoký počet prenocovaní na obyvateľa a v rámci EÚ jej v tomto období patrí prvá priečka.
Najbližšie k vyrovnanej sezónnosti má podľa Koršňáka Rakúsko. Počet prenocovaní tam v zime klesá len približne o päť percent oproti letu, teda dosahuje 95 percent letnej úrovne. Rakúsko tak ťaží zo silného horského turizmu počas celého roka a zároveň z rozvinutej kongresovej, mestskej a kultúrnej turistiky. V lete mu v počte prenocovaní na obyvateľa patrí piata priečka v EÚ, v zime dokonca druhá, hneď za Maltou.
Slovensko pod priemerom EÚ
Stabilita turizmu sa tak premieta aj do stabilnejšieho ekonomického modelu odvetvia. Slovensko je na tom podľa analytika podstatne slabšie. Zimná sezóna je približne o tretinu slabšia ako letná. Hoci počet prenocovaní v zime mierne narastá a vrcholí zvyčajne vo februári, celkové čísla ostávajú nízke. V prepočte na obyvateľa sú takmer o polovicu nižšie ako priemer EÚ, čo Slovensko radí na siedmu najhoršiu pozíciu v Únii.
Situáciu zhoršuje aj blízkosť Álp. Časť Slovákov totiž s rastúcou životnou úrovňou a zmenšujúcim sa cenovým rozdielom uprednostňuje rakúske strediská pred domácimi horami. Oficiálne štatistiky navyše môžu byť skreslené neprihlasovaním hostí v niektorých zariadeniach.
Obchod so zimným vybavením
Zimné športy zároveň vytvárajú samostatný trh so športovým vybavením. Krajiny EÚ sú v tejto oblasti ako celok čistým exportérom, pričom v priemere vyvezú mimo Únie zimný športový tovar v objeme 1,2 eura na obyvateľa. Najväčšou exportnou veľmocou je podľa analytika Rakúsko so 66 eurami na obyvateľa, nasledované Slovinskom s 24 eurami. Silnú pozíciu má aj Česko so 17 eurami na obyvateľa. Región strednej a východnej Európy ako celok vyvezie viac zimného športového tovaru, než dovezie.
Slovensko sa však podľa Koršňáka medzi exportné veľmoci nezaraďuje. Vývoz zimného športového tovaru dosahuje len 1,2 eura na obyvateľa, čo je podľa neho hlboko pod priemerom EÚ. Aj keď ani dovoz nie je nadpriemerný, Slovensko viac dováža, ako vyváža.
V roku 2024 predstavoval čistý deficit takmer 2 eurá na obyvateľa, pričom v rokoch 2022 a 2023 sa pohyboval až okolo 4 eur na obyvateľa. Slovenský trh je tak v oblasti zimného športového vybavenia závislejší od zahraničných dodávok a nedokáže profitovať z výroby a exportu v takej miere ako alpské krajiny.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku