Blížiť sa má ďalšia „slayáda“: Štát chce znížiť stupeň ochrany na dôležitých pozemkoch, varujú ochranári

Iniciatíva My sme les upozorňuje na ďalšiu „slayádu“. Štát chce podľa ochranárov zjednodušiť prevod štátnych zjazdoviek v národných parkoch a môže tak prísť o pozemky za milióny.

„Štát vlastní v národných parkoch rozsiahle pozemky pod zjazdovkami, v rámci zonácie chce na nich znížiť stupeň ochrany. Tento krok je obhajovaný ako „zreálnenie ochrany prírody“, no otvára dvere pre zneužitie, „napríklad pre zámenu pozemkov bez adekvátnej kompenzácie pre štát,“ upozornila iniciatíva.

Ako ďalej spresnila iniciatíva, štát dnes vlastní pozemky pod zjazdovkami v lukratívnych strediskách, ako napríklad Štrbské pleso, Tatranská Lomnica, Zverovka-Spálená či Jasná-Chopok. V Tatranskom národnom parku (TANAP) je tak približne 60 percent zjazdoviek práve na pozemkoch štátu a predstavujú plochu viac ako 115 hektárov z celkovo 199 hektárov.

Lukratívne pozemky

„Na Chopku štát vlastní zhruba 30 percent zjazdoviek, niečo vyše 53 hektárov. Ak by sme rátali s cenou pozemkov vo výške 10- až 20-ročného nájmu, ktoré za zjazdovky dnes dostáva štát, tieto pozemky by mali hodnotu 8,7 až 17,5 milióna eur. Vďaka plánovanému zníženiu stupňa ochrany zjazdoviek hrozí, že štát o tieto pozemky príde, a to dokonca bez toho, aby za ne dostal peniaze,“ upozorňuje My sme les s tým, že navyše by v takomto prípade štát stratil aj príjmy z nájmu.

Iniciatíva podotkla, že len TANAP za nájom zjazdoviek inkasuje ročne približne 600-tisíc eur. Aktivisti upozornili, že pripravované zníženie stupňa ochrany zjednoduší prevod lukratívnych štátnych pozemkov v TANAP-e aj v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT). Dnes zákon o ochrane prírody zakazuje prevod štátnych pozemkov v treťom a vyššom stupni ochrany na iné subjekty.

V rámci pripravovanej zonácie však navrhli správy týchto parkov zníženie stupňa ochrany všetkých, aj štátom vlastnených zjazdoviek, ktoré sú dnes všetky minimálne v treťom ochrannom stupni. Znížením ochrany sa tak na ne prestane vzťahovať zákaz prevodu pozemkov. Stále by síce platili obmedzenia prevodu pozemkov vyplývajúce zo zákona o lesoch, tie sú však podľa iniciatívy My sme les menej prísne.

„Na prevod by napríklad už nebol potrebný súhlas ministerstva životného prostredia. Nielenže by sa znížila ochrana prírody v lyžiarskych strediskách, ale štát by mohol prísť o pozemky v hodnote miliónov eur a aj o budúce príjmy z ich prenájmu,“ upozornili aktivisti.

Iniciatíva pripomenula, že najväčší prevádzkovateľ lyžiarskych stredísk v Tatrách sa dlhodobo snaží získať pozemky pod zjazdovkami vo Vysokých aj Nízkych Tatrách, pričom v roku 2008 navrhli aj zámenu pozemkov mimo lyžiarskych stredísk za tie pod zjazdovkami.

„Lesné pozemky mimo lyžiarskych stredísk pritom boli paradoxne ohodnotené vyššou cenou ako zjazdovky, štát by teda z podobnej zámeny nemusel získať žiadne peniaze,“ podotkla iniciatíva a pripomenula, že túto ponuku envirorezort vtedy odmietol a rovnaký scenár sa zopakoval aj v roku 2013.

Pozri aj:

Koniec ruského plynu je definitívny: Čo to znamená pre Slovensko? Analytik Potočár vysvetľuje dosahy na…