Video, ktorého polohu v nedeľu overila agentúra AFP, ukazuje desiatky tiel zhromažďujúcich sa pred márnicou južne od Teheránu. Zábery, geolokované podľa lokality z márnice v Kahrizaku, južne od iránskej metropoly, ukazovali telá zabalené v čiernych vreciach na zemi pred ňou a zjavne smútiacich príbuzných, ktorí hľadali svojich blízkych.
Video sa prvýkrát objavilo online v sobotu. Márnica je oficiálne známa ako Forenzné diagnostické a laboratórne centrum provincie Teherán. Ľudskoprávne skupiny už upozornili na zábery z Kahrizaku, pričom nórska skupina Iran Human Rights uviedla, že „ukazujú veľký počet ľudí zabitých počas celoštátnych protestov v Iráne“.
Ľudskoprávne organizácie hovoria o masakre
Skupina Hengaw, tiež so sídlom v Nórsku, uviedla, že sama overila zábery ukazujúce „desiatky krvavých tiel vo vnútri aj pred márnicou Kahrizak“, ktoré ukazujú „rozsiahly a závažný zločin“. Aktivisti obvinili bezpečnostné zložky z použitia ostrej paľby na potlačenie dvojtýždňových protestov pod rúškom výpadku internetu a vyjadrili obavy, že už mohli byť zabité stovky ľudí.
Spojené štáty podľa prezidenta Donalda Trumpa zvažujú, ako zareagujú na najnovšiu vlnu krvavých protivládnych protestov v Iráne. Vláda v Teheráne ho zároveň požiadala o obnovenie rokovaní. Trump to povedal v nedeľu novinárom na palube lietadla Air Force One, informovali agentúry DPA a AFP.
Trump hovorí o možnej reakcii USA
„Vyzerá to tak, že s tým začali,“ odpovedal Trump na otázku, či iránska vláda prekročila zabíjaním protestujúcich červenú čiaru.
„Berieme to veľmi vážne. Armáda to skúma a my zvažujeme niekoľko veľmi účinných možností. Rozhodneme sa,“ konštatoval šéf Bieleho domu.
Trump tiež oznámil, že v sobotu telefonicky hovoril s predstaviteľmi iránskej vlády, ktorí „chcú rokovať“. Stretnutie sa podľa neho pripravuje, no vzhľadom na to, čo sa aktuálne deje v Iráne, budú USA možno musieť zasiahnuť ešte predtým, povedal Trump s odkazom na prebiehajúce protesty. Tie si podľa organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v USA doteraz vyžiadali vyše 500 obetí, ďalších viac ako 10 600 ľudí bolo zadržaných.
Varovania pred zabíjaním demonštrantov
Novinárka sa najprv Trumpa opýtala, či by Irán možno chcel znova rokovať so Spojenými štátmi o svojom kontroverznom jadrovom programe. Potom sa všeobecnejšie spýtala, či Irán vôbec chce rokovať. Trump vo svojej odpovedi nešpecifikoval, o čom presne chce Irán so Spojenými štátmi rokovať.
ALL EYES ON IRAN 🦁 pic.twitter.com/V5p4VDXx3i
— Tommy Robinson 🇬🇧 (@TRobinsonNewEra) January 11, 2026
Trump opakovane varoval iránsku vládu pred zabíjaním demonštrantov. „Povedal som im, že ak začnú zabíjať ľudí, čo radi robia počas nepokojov, ktoré sú dosť časté, tvrdo ich potrestáme,“ povedal v podcaste zverejnenom vo štvrtok.
USA zvažujú vojenské aj kybernetické možnosti
Portál Politico s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že USA zvažujú reakciu na dianie v Iráne, ktorá by siahala od cielených vojenských úderov po kybernetické útoky. O týchto možnostiach bude Trump rokovať na stretnutí naplánovanom na 13. januára. Podľa Politica v tejto fáze Trump neplánuje vyslať vojakov do Iránu, keďže niektorí členovia jeho vlády sa obávajú, že by to mohlo vyvolať napätie na Blízkom východe alebo uškodiť snahám pomôcť rastúcemu protestnému hnutiu.
Súčasné protesty sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré vyvolala smrť mladej Iránky Mahsy Amíníovej v policajnej cele. Začali sa 28. decembra, keď obchodníci protestovali v Teheráne v dôsledku prudkého poklesu kurzu iránskeho rialu. Postupne sa k nim pridali študenti a ďalšie skupiny obyvateľstva. Nepokoje sa rozšírili do väčšiny veľkých miest. Iránska vláda označila demonštrantov za výtržníkov a teroristov a z organizovania nepokojov obvinila Izrael a USA.
Nahlásiť chybu v článku