Genealogička Markéta tvorí rodokmene: Takto si viete vypátrať predkov po vlastnej osi. Po roku 1770 to je jednoduchšie

Vďaka Markétinmu profilu majú ľudia pravidelný prílev vtipných archívnych nálezov, akými je papierový „Tinder“ zo starých novín. Odborníčka rada listuje v matrikách, počas pracovných dní navštevuje cintoríny a celé hodiny sa ponára do lúštenia nevyriešených záhad. Od kriminalistov sa však líši v jednej zásadnej veci: jej pátranie nemieri k odhaleniu udalostí z uplynulej noci, ale k príbehom, ktoré sa odohrali pred storočiami.

A ak vyhľadáte odborníčku, akou je Markéta Grygarová, vašou odmenou bude skutočná rodinná rozprávka – taká, ktorá sa naozaj odohrala.

V dnešnom rozhovore s genealogičkou sme zisťovali, čo všetko táto neobyčajná práca predstavuje. Prezradila nám, ktoré priezviská patria medzi najťažšie na vypátranie, aký typ klientov ju vyhľadáva najčastejšie a ako sa jej už podarilo prepojiť rodiny, ktoré netušili, že majú spoločnú históriu. Podelila sa aj o praktické tipy, ako sa do podobného bádania pustiť na vlastnú päsť. Vysvetlila, prečo ju napĺňa pátranie po obyčajných rodoch bez šľachtického pôvodu, a porozprávala aj o prípade, keď u jednej zo svojich klientok objavila slávnych predkov.

Vedeli by ste nám vysvetliť, čomu všetkému sa venuje genealóg?

Ako genealogička sa zaoberám hľadaním predkov a zostavovaním rodinnej histórie.

Pri svojej práci používam historické dokumenty – matriky narodených, sobášených a zomrelých, pozemkové knihy, sčítanie ľudu, staré kroniky a ďalšie archívne materiály. Práca predstavuje veľa rešerší, lúštenia starých písomností, prekladania z latinčiny či nemčiny, a niekedy je to aj o cestovaní za archívmi, na cintoríny alebo na matričné úrady.

Výsledkom môže byť rodokmeň, rodová kronika, alebo napríklad objasnenie konkrétnej rodinnej záhady.

Kvôli čomu sa na vás ľudia obracajú a aký typ klientov u vás hľadá svoje korene najčastejšie?

Mojím najčastejším klientom je muž v strednom veku alebo žena, ktorá hľadá darček pre svojho partnera či manžela. Väčšinou muža začne zaujímať jeho rodová minulosť v momente, keď má vlastné deti – teda ďalšiu generáciu.

Muži sú nositeľmi rodového priezviska. S jedným sa narodí a s tým istým aj zomrie. To je určite dôvod, prečo sú na svoje meno takí hrdí, na rozdiel od nás žien – my to tak nemáme.

Veľa ľudí si možno predstaví, že vaša práca končí rodokmeňom – obyčajným zoznamom mien a dátumov narodenia. Je to naozaj tak, alebo je pravda niekde inde?

Ja ľuďom neodovzdávam len strom – odovzdávam im príbeh ich rodu.

Výsledkom môjho bádania je vždy príbeh.

V akej forme bude podaný, je len vecou dohody. Existuje možnosť objednať si kroniku – knihu, na podobe ktorej sme pracovali dlhšiu dobu a teraz je dotiahnutá do posledného detailu.

Kniha neobsahuje len rodový príbeh, ale aj historické súvislosti z danej doby, rovnako ako zaujímavosti, akými je napríklad rok sedliaka na poli, alebo deň roľníka. Kronika vo forme knihy je skvelá aj pre deti, pretože si takto ľahko prepoja dobu svojich predkov s historickými udalosťami, o ktorých sa učia v škole.

Kedy je vyhľadávanie najťažšie? Môže ho sťažovať, ak má niekto bežné meno, ako je Tóth, Kováč alebo Horváth?