Svet trápi v súčasnosti mnoho problémov a je náročné vnímať každý z nich a nezblázniť sa z toho. Odborníci ale upozorňujú na jav, ktorému hovoria temné dvojča klimatickej krízy. Venujeme mu príliš málo pozornosti a je to nebezpečné.
Oceány sa menia
Ako informuje The Guardian, za jasného dňa môžete z plymouthského prístavu vidieť množstvo plavidiel. Čo si však z pobrežia zrejme nevšimnete, je veľká žltá bója s označením L4. Je jednou z viacerých bójí patriacich Plymouthskému morskému laboratóriu (PML) a L4 je vraj jednou z najsofistikovanejších bójí na svete. Je totiž vybavená prístrojmi a senzormi, ktoré dokážu merať všetko od teploty, cez slanosť vody, množstvo rozpusteného kyslíka, svetla až po kyslosť.
L4 buoy back on station. #westernchannelobservatory @PlymouthMarine pic.twitter.com/v6Clv8viI3
— Prof James Fishwick (@fishwick_j) May 22, 2018
Z čoho však majú v súčasnosti odborníci z PML obavy, je pH vody, ktoré bója zisťuje každú hodinu. Merania totiž ukazujú, že oceány sú čoraz kyslejšie, pričom kyslosť narastá vskutku alarmujúcim tempom. Dokonca rýchlejšie, ako sa odborníci donedávna nazdávali. Tento jav vedci nazývajú „temným dvojčaťom“ klimatickej krízy a je spôsobený rýchlym vstrebávaním oxidu uhličitého do oceánu, kde reaguje s molekulami vody. To vedie k poklesu pH morskej vody.
Ležiac na pláži si to nevšimnete
Podľa odborníkov problém spočíva v tom, že to nie je niečo, čo ľudia môžu vidieť počas toho, ako si užívajú slnečné lúče na pláži. Vplyv na životné prostredie nie je viditeľný okamžite. Je to niečo, čo potrvá dlhší čas.
Vedci ale vytvorili simuláciu, v rámci ktorej menili pH vody a nechali v nej plávať mäkkýša pteropoda. Po niekoľkých týždňoch, ktoré živočích strávil vo vode so zvýšenou hladinou CO2, sa jeho schránka začala rozpadať, bola narušená a pteropodovi sa hýbalo čoraz ťažšie.
Ako príklad uvádzajú vedci aj severozápad USA, kde sa chovajú ustrice, ide o veľmi výnosný miliónový biznis. Okolo roku 2010 ale takmer došlo k jeho kolapsu po tom, ako produkcia ustríc výrazne poklesla. Ukázalo sa, že ustrice boli ovplyvnené prekyslenou vodou. Tá totiž spôsobila, že si ustrice nedokázali vytvoriť schránky, ktoré potrebujú k životu. Bolo potrebné začať pravidelne kontrolovať pH vody a pridávať do nej chemikálie na neutralizovanie.
Problém, ktorý už viac nemožno prehliadať
Niet pochýb o tom, že prekyslenie oceánov je spôsobené človekom a jedným z najdôležitejších krokov je zníženie emisií CO2. V boji proti prekysľovaniu oceánov sa dajú urobiť aj iné opatrenia vrátane obmedzenia organického znečistenia vody a vytvorenia odolnejších morských biotopov na pobreží.
Vedci sú ale veľmi nešťastní z toho, ako málo pozornosti sa tejto problematike venuje. Je jasné, že hladiny CO2 stúpajú, pH klesá a je to urgentný problém, o ktorom sa ale nehovorí. Je však najvyšší čas venovať mu pozornosť, vlády jednotlivých krajín to už jednoducho dlhšie nemôžu prehliadať.
Nahlásiť chybu v článku