V apríli na Slovensku vyhlásili 25 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov pri medziročnom náraste o 13,6 %. Ako ďalej vyplýva z analýz CRIF – Slovak Credit Bureau, v medzimesačnom porovnaní je to pokles o jeden konkurz. Počet reštrukturalizácií však medzimesačne i medziročne stúpol z nuly na tri. Apríl sa zároveň zapísal do slovenskej ekonomickej histórie ako mesiac, kedy povolili prvú verejnú preventívnu reštrukturalizáciu.
správy od nás budete mať ako prví.
Spomedzi firiem, u ktorých začalo v apríli konkurzné konanie, vyvolal značné verejné znepokojenie krach známej slovenskej firmy Výťahy Zeva, spol. s r. o., ktorá vyrábala, montovala a servisovala výťahy vyše tri desaťročia. Mnohí ľudia sa aktuálne obávajú, že výťahy nebude mať kto opravovať. Výťahy Zeva sú totiž inštalované v stovkách obytných domov, v mnohých hoteloch, bankách, školách či v rôznych inštitúciách. Firma postupne strácala objednávky, jej tržby minulý rok klesli na 1,6 mil. eur, v roku 2023 boli ešte na úrovni 3 mil. eur.
Konkurz vyhlásili aj ďalšie firmy
Ďalšie známe firmy, na ktoré vyhlásili konkurz, sú Bukóza Progres s. r. o., ktorá ešte v roku 2023 dosiahla tržby takmer 13 mil. eur a Bukóza Invest spol. s r. o. Ich bankrot však nebol podľa spoločnosti CRIF prekvapivý, keďže patria pod krídla veľkej vranovskej celulózky Bukocel a. s., ktorá započala bankrot už v januári.
Apríl bol zaujímavým mesiacom v štatistike reštrukturalizácií. E-shopový a zásielkový gigant FC ecom, s. r. o. dosahoval v ostatných rokoch až 80-miliónové tržby. Tie získaval z predaja známych značiek odevov a topánok cez svoje e-shopy Factcool a Bezvasport. Nemá evidované záväzky voči štátu.
V pondelok 14. apríla zverejnili súdne rozhodnutie o povolení historicky prvej verejnej preventívnej reštrukturalizácie pre firmu Dedoles. Ponožkový gigant už zažil a skončil klasickú reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačný plán, stanovený na päť rokov, však po dvoch rokoch nedokázal plniť, preto sa Dedoles rozhodol pre reštrukturalizáciu dlhov týmto doposiaľ v praxi neodskúšaným, ale legislatívne možným spôsobom.
„Zásadným rozdielom medzi klasickou a preventívnou reštrukturalizáciou je, že klasickou reštrukturalizáciou sa rieši úpadok, teda platobná neschopnosť alebo predlženie, ktorý už nastal. Preventívnou reštrukturalizáciou sa upravuje stav, kedy úpadok ešte nenastal, ale hrozí,“ objasňuje Jana Marková z CRIF.
Nahlásiť chybu v článku