Vo vyprahnutej púšti našli poklad gigantických rozmerov, volali ho čierne zlato. Objav prepísal dejiny a zmenil celú krajinu

Mnohé arabské veľkomestá oplývajú futuristickými stavbami, prepracovanou infraštruktúrou a luxusným prostredím, ktoré vyhľadáva aj čoraz viac Európanov. Je až nereálne, že ešte v prvej polovici minulého storočia boli tieto územia chudobné a vyprahnuté. Bolo to tak aj v Saudskej Arábii, ktorej históriu navždy zmenil jeden zásadný objav.

Dejiny Blízkeho východu nie sú v Európe vo všeobecnosti známe a je len málo ľudí, ktorí vedia o historických udalostiach tohto arabského sveta. Ak by sme sa ale mali rozprávať o najdôležitejších momentoch, dozaista by sme sa presunuli do prvej polovice 20. storočia, kedy sa pomaly začala nehostinná a vyprahnutá krajina meniť na veľkého ekonomického hráča so supermodernými veľkomestami.

Zjednotenie a západní geológovia

Keď sa vrátime v čase na začiatok minulého storočia, Saudskú Arábiu tvorili takpovediac štyri separátne regióny. Ako uvádza portál The Times of Israel, v roku 1932 ich zjednotil Abdul Azíz, ktorý sa považuje za prvého kráľa Saudskej Arábie. Ten sa despoticky postavil na čelo krajiny, ktorá sa prakticky nemenila celé stáročia. Veľká časť obyvateľstva bola negramotná, hlavným zdrojom obživy bola práca v poľnohospodárstve a hlavným štátnym príjmom boli financie plynúce z náboženských pútí do Mekky.

Arabi boli v tej dobe pod vplyvom Veľkej Británie, no čoraz viac sa zvyšoval aj vplyv americký. Dnes to už síce môže vyznieť vtipne, no v 30. rokoch minulého storočia boli akékoľvek investície do krajín Arabského polostrova vnímané rizikovo. Tamojšie vládnuce vrstvy sa navyše zameriavali skôr na hľadanie vody, ktorú považovali za najcennejšiu komoditu a mali jej nedostatok. V roku 1933 napriek tomu prišli do Saudskej Arábie zástupcovia spoločnosti Standard Oil of California, s ktorými Abdul Azíz podpísal koncesnú zmluvu určenú na hľadanie zásob ropy.

Tí sa pustili do prieskumu, ktorý vykonávali podľa magazínu geoexpro.com najprv povrchovo, nakoľko sa vtedy geológovia pri hľadaní ropy tradične spoliehali skôr na povrchové ukazovatele. Neskôr sa do výskumu zapojili modernejšie prvky, konkrétne vrty. Nehostinná púšť predstavovala pre americký tím neznáme prostredie a risk, ktorý sa napokon vyplatil v roku 1938. Neďaleko mesta Dahrán totiž objavili niečo, čo zmenilo budúcnosť krajiny, ale neskôr aj svetového trhu.