O nebezpečných ostrovoch sme vám už čo to písali. Pamätáte sa ešte na ostrov Sentinel, ktorý obýva 60 000 rokov starý domorodý kmeň, ktorý zabije každého, kto sa k ich domovu priblíži? Tentoraz sa budeme zaoberať celkom iným nebezpečenstvom a oveľa bližšie našej krajine. Ide o Škótsky ostrov Gruinard, na ktorý by sme vám rozhodne neodporúčali vstupovať. Aké tajomstvo ukrýva?
správy od nás budete mať ako prví.
Ostrov Gruinard sa nachádza pri škótskom pobreží v rovnomernom zálive. Je maličký, asi 1×2 kilometre a nachádza sa len niečo cez 1 kilometer od pevniny. Zdá sa, že by mohol byť ideálnym miestom pre pokojný život a rekreáciu, no opak je pravdou. Ostrov bol dlhé roky neobývateľný pre všetky cicavce, teda aj človeka, a toto riziko platí pravdepodobne až dodnes.
Prvý raz sa ostrov oficiálne spomína v zápiskoch cestovateľa menom Dean Munro. Ten ho opísal ako prekrásne miesto s prekvapivým množstvom stromov. V 19.storočí mal ostrov celkom 6 obyvateľov. V 20. storočí tu už nežil nikto. Nie preto, že by ľudia nechceli, no ostrov by sa ich veľmi rýchlo zbavil…
Za všetkým, ako to väčšinou býva, stojí človek. Počas 2. svetovej vojny na tomto mieste Veľká Británia totiž testovala jednu zo svojich zbraní s názvom Vollum 14578. Tento názov vám asi nič nehovorí, no my vám to upresníme. Ide o biologickú zbraň, bombu obsahujúcu baktérie antraxu, ktorú Veľká Británia testovala, aby ju mohla neskôr použiť na mestá nacistického Nemecka.
Antrax, nazývaný aj slezinná sneť, je mikroorganizmus (baktéria ak chcete), ktorý vyvoláva infekčné ochorenie postihujúce teplokrvné cicavce. „Výhodou“ antraxu je, že dokáže prežiť vo vhodných podmienkach celé desaťročia. Ako prvé napadá antrax pasúci sa dobytok, odtiaľ veľmi rýchlo poputuje aj do človeka. Pre človeka je táto baktéria smrteľne nebezpečná. Ak liečba nezačne do niekoľkých hodín od nakazenia čaká nakazeného sepsa, ktorá znamená pomalú a bolestivú smrť, počas ktorej vám postupne zlyhávajú postihnuté orgány.
Veľká Británia teda na ostrove vykonala sériu antraxových pokusov. Na ostrove v tom čase nežil nikto, nachádzalo sa tu len asi 60 oviec. Tie do niekoľkých dní všetky nákaze podľahli. Ostrov však ostal kontaminovaný antraxom na najbližšie desaťročia. Baktérie totiž prežili a dostali by sa do tela akéhokoľvek cicavca, ktorý by ostrov navštívil.
Veľká Británia od projektu použiť bomby s antraxom na nacistické Nemecko nakoniec upustila. Takéto biologické zbrane by mali ničivé účinky na obyvateľstvo a celú krajinu. Z Nemecka by ostala vyľudnená, smrteľnou baktériou zamorená krajina.
Presne to ostalo aj z ostrova Gruinard. Ostal neobývaný a vstup na ostrov bol prísne zakázaný. Celý projekt bol samozrejme utajený. V roku 1981 sa vláda Veľkej Británie konečne začala zaujímať o dekontamináciu ostrova. Nie však z vlastnej vôle, ale pod anonymnými vyhrážkami, za ktorými údajne stáli dva tímy mikrobiológov z britských univerzít. Tí sa vláde vyhrážali, že roznesú kontaminovanú pôdu po celej Veľkej Británii.
V roku 1986 sa Veľká Británia konečne pustila do dekontaminácie antraxu s postrekom formaldehydu zriedeným s morskou vodou. Od roku 1990 bol ostrov vyhlásený za „bezpečný“, čomu sa však mnohým odborníkom nechce veriť. Projekt bol odtajnený až o 7 rokov neskôr v 1997.
No povedzte úprimne, dokázali by ste vstúpiť na ostrov, ktorý bol celé pol storočie zamorený smrtiacim vírusom? Alebo sa tam dokonca nasťahovať?
zdroj: interez.sk (Lukáš M.), boredomtherapy.com, atlasobscura.com
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanie
Nahlásiť chybu v článku