Štyri slová, ktoré zmenili svet. Toto je príbeh slávnej vety „Ich bin ein Berliner“

V roku 1945 skončila druhá svetová vojna, no svet sa z pokoja a mieru dlho neradoval. Nová vojna prišla veľmi skoro. Na niekoľko desaťročí totiž svet upadol do konfliktu, ktorý dnes nazývame studená vojna. V tejto vojne stáli proti sebe dve obrovské svetové mocnosti, dve ideológie. Demokratické Spojené štáty americké a komunistický Sovietsky zväz. V tejto vojne sa nebojovalo zbraňami (nie priamo medzi týmito mocnosťami), ale slovami a geopolitickými ťahmi. A medzi najznámejšie zbrane, ktoré boli v tejto vojne vytiahnuté, patria i slová, ktoré v Berlíne odzneli pred 62 rokmi. Štyri slová, ktoré sa navždy zapísali do histórie. Takýto je ich príbeh.

Studená vojna

Ako píše portál Britannica, vo februári 1945 sa na polostrove Jalta stretli traja, v tej dobe najsilnejší muži sveta: americký prezident Franklin D. Roosevelt, britský premiér Winston Churchill a sovietsky vodca Josif Stalin. Na Jaltskej konferencii si síce formálne rozdelili povojnový svet a najmä Európu do sfér vplyvu, no už v tom čase bolo jasné, že medzi západnými Spojencami a Sovietskym zväzom panujú hlboké ideologické a mocenské rozpory.

O pár mesiacov skončila druhá svetová vojna, nacistické Nemecko ostalo zdevastované a položené na kolená. Namiesto mieru však svetové mocnosti (USA, ZSSR) začali zbrojiť a napätie stúpalo. Dve absolútne protikladné ideológie, americký kapitalizmus s dôrazom na slobodu jednotlivca a trhovú ekonomiku, a sovietsky komunizmus s dôrazom na kolektivizmus a štátom riadené hospodárstvo, začali medzi sebou súperiť vojensky i geopoliticky. Kto bude mať viac zbraní, lepšiu vojenskú technológiu a väčší geopolitický vplyv. V roku 1947 tak začala studená vojna, keď Trumanova doktrína deklarovala americkú podporu slobodným národom proti komunizmu a Marshallov plán sa snažil ekonomicky stabilizovať západnú Európu.

V studenej vojne sa do otvoreného vojenského konfliktu USA a ZSSR priamo nikdy nedostali, no napriek tomu boli k nej niekoľkokrát veľmi blízko. Kórejská vojna, kubánska kríza, vojna vo Vietname, v Iráne či Afganistane. To je niekoľko konfliktov, ktoré niesli pozadie súperenia amerického kapitalizmu so sovietskym komunizmom. Najväčšou zbraňou v studenej vojne však boli slová. Napríklad tie z rozdeleného Berlína.

Rozdelený Berlín

Na základe dohôd z Jaltskej konferencie a finálneho rozhodnutia z konferencie v Postupimi, bolo porazené Nemecko rozdelené do štyroch okupačných zón, píše portál History. Každý zo silných Spojencov a víťazov druhej svetovej vojny si z tejto krajiny odkrojil svoj kúsok. Britská okupačná zóna na severozápade, francúzska na juhozápade, americká na juhovýchode a sovietska na severovýchode. Rozdelené však neostalo len samotné Nemecko, ale i jeho hlavné mesto.

Berlín, ktorý ležal hlboko v sovietskej zóne, bol taktiež rozdelený do štyroch zón. Západné mocnosti (USA, Británia, Francúzsko) spravovali západné sektory, zatiaľ čo Sovietsky zväz spravoval východný sektor. Tento status „ostrova slobody“ uprostred komunistického územia bol pre Sovietsky zväz tŕňom v oku. V roku 1948 sa Sovietsky zväz pokúsil o berlínsku blokádu, kedy odrezal všetky pozemné prístupové cesty do západného Berlína.