Skutočne však ide len o zdanie, pretože dni na Zemi sa neustále predlžujú. To je zapríčinené tým, aký silný efekt má Mesiac na rotáciu našej planéty. Možno vás táto správa potešila, možno nie, no v každom prípade si nemusíte prestavovať svoj budík. Vedci totiž zistili, že zmieňovaných 18 hodín mal deň na Zemi pred 1,4 miliardami rokov. Je to teda naozaj pomalý proces.
Z toho vychádza, že každý rok dostaneme do daru zanedbateľných 0,00001542857 sekundy dňa navyše. Dôvodom je to, že Mesiac sa od nás neustále vzďaľuje, i keď tiež naozaj zanedbateľným tempom. „Čím je Mesiac ďalej, tým pomalšie rotuje naša Zem. Je to podobný jav, ako keď krasokorčuliar ukončuje piruetu,“ vysvetľuje Stephen Meyers z univerzity vo Wisconsine.
Tím vedcov využil postup známy ako astrochronológia. Ide o prepojenie geologických záznamov s astronomickou teóriou, aby sme mohli rekonštruovať históriu Zeme a našej slnečnej sústavy. Presnejšie ide o využitie Milankovičovych cyklov. To sú opakujúce sa systematické zmeny v príjme slnečného žiarenia, spôsobené výkyvmi v obehu Zeme okolo Slnka. Práve tieto zmeny môžu ovplyvňovať naše podnebie. Tu hovoríme napríklad o globálnom otepľovaní alebo zaľadňovaní.
Vďaka astrochronológii môžu vedci študovať históriu klimatických podmienok na Zemi a dokonca aj ich súvis s ostatnými telesami v slnečnej sústave. Vedci môžu určiť, nakoľko sa slnečná sústava zmenila, na základe geologických záznamov. Istá teória hovorí o chaotickej slnečnej sústave. Tá tvrdí, že objekty sa tu nepohybujú tak symetricky ako sa zdá, no ich trajektória je čoraz viac chaotická. Minulý rok bola publikovaná štúdia o tom, že Zem a Mars prišli do kontaktu, čo dokazujú vrstvy sedimentov v skalnatých formáciách v americkom štáte Colorado.
V súčasnosti sa Mesiac každý rok vzdiali od Zeme o 3,82 centimetra. Keby sa však o túto vzdialenosť odďaľoval po dobu 1,4 miliardy rokov, v minulosti by bol tak blízko, že by ho strhla gravitácia Zeme. Vedcom sa však podarilo popasovať aj s touto nezrovnalosťou. Prišli na to, že vzdialenosť, o ktorú sa mesiac pohybuje od nás preč, neustále rastie.
V súčasnosti to však pre nás nepredstavuje žiadnu hrozbu. V budúcnosti chcú vedci využiť astrochronológiu, aby mohli odhaliť ešte viac z histórie slnečnej sústavy.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku