Potom čo sa Mussolini uchopil moci v roku 1922, život v Taliansku sa zmenil. Každý jednotlivec, ktorý krajinu obýval bol tlačený k tomu, aby sa zaregistroval ako člen Národnej fašistickej strany a prisahal vernosť Mussolinimu a ideálom fašizmu. Každému kto odmietol, bolo odňaté úplné občianstvo, čo znamenalo, že bol ukrátený o svoju prácu a ocitol sa na kraji spoločnosti. Všetky noviny a kiná v krajine mali za úlohu vykresľovať tohto diktátora ako malého boha. Zmocnil sa celej krajiny a ľudia ho slávnostne podporovali, či už počas jeho verejných prejavov alebo pochodov naprieč ulicami Talianska.
Veľké množstvo jeho nasledovateľov bolo prijatých do strany vo veľmi mladom veku. Musollini zvolil nový vzdelávací systém pre celé územie a urobil z fašistickej filozofie a oddanosti k autorite, centrum záujmu všeobecného vzdelania Talianov. Učitelia boli nútení k používaniu učebníc vytvorených fašistickou stranou a prisahať lojalitu Mussolinimu. Chlapci boli vedení k hodnotám sily a zdravia a nekompromisného uznávania autority, zatiaľ čo dievčatá museli poznať svoje miesto. Pridávali sa k skupinám pre mladé fašistické ženy a boli vedené k domácim prácam, vareniu a podriadenosti k svojim manželom.
Mnoho ľudí sa nechalo ovplyvniť, no našli sa aj takí, ktorí proti Mussolinimu bojovali. Jeho násilná jednotka, ktorej sa hovorilo čiernoodenci bola niečo ako súkromná armáda. Tí ovládali ulice a vzbudzovali obrovský rešpekt. Ozbrojení hrdlorezi a bitkári zmlátili každého, kto oponoval voči pravidlám fašizmu v Taliansku. Niekedy ich dokonca nútili prehĺtať ricínový olej, dokým neumreli na dehydratáciu. Trvalo viac než 20 rokov, kým sa podarilo Musolliniho zosadiť z jeho teplého miesta. Okupujúce vojská vpadli na územie Talianska v roku 1943 a časom jeho vláda padla, no jedna celá generácia bola ovplyvnená jeho krutosťou a spoznala život pod vedením železnej ruky.
all-that-is-interesting.com
Nahlásiť chybu v článku