Revolučný objav. Vedci po prvýkrát potvrdili existenciu dvoch obiehajúcich supermasívnych čiernych dier

Astronómom sa podaril obrovský objav – spozorovali dve supermasívne čierne diery, ktoré sa vzájomne obiehajú. Nemusíme sa však obávať, od našej Zeme sú vzdialené stovky miliónov svetelných rokov. Objav je výsledkom viac ako dvoch desaťročí náročnej práce, práve kvôli komplikovaným presným výpočtom, ktoré boli potrebné.

To, ako tieto čierne diery vznikajú, fungujú a čo je ich podstatou, nám priblíži pôvod a vývoj galaxií spolu s celým vesmírom. „Dlhú dobu sme vo vesmíre hľadali stopy po týchto supermasívnych čiernych dierach, ktoré sú výsledkom spojenia dvoch galaxií,“ hovorí jeden z výskumníkov na Univerzite v Novom Mexiku, Greg Taylor. „Hoci sme neustále teoretizovali, že sa to môže diať, nikto ich dodnes nevidel.“

Výskumníci tieto čierne diery objavili v galaxii s názvom 0402+379, ktorá je od nás vzdialená približne 750 miliónov svetelných rokov. Podľa Katherine Bansal, jednej z autorov výskumnej správy, je hmota oboch supermasívnych čiernych dier asi 15 miliárd krát väčšia než naše Slnko a doba ich obežnej dráhy je okolo 24-tisíc rokov.

To znamená, že hoci sú čierne diery skúmané už desaťročia, doteraz nebolo možné odhaliť ani najmenšie zakrivenie v ich obežnej dráhe. „Predstavte si slimáka na jednej z posledných planét podobných našej Zemi, ktoré obiehajú Proxima Centauri. Predstavte si, že sa pohybuje 1 centimeter za sekundu – to je otáčavý pohyb, ktorý teraz analyzujeme,“ vysvetľuje výskumník zo Stanfordovej univerzity, Roger W. Romani.

Čierne diery sú prinajmenšom obtiažne na výskum, pretože, prekvapivo, je ťažké ich pozorovať a je možné ich objaviť len na základe ich vplyvu na okolitú hmotu. Preto na nájdenie obežnej dráhy týchto čiernych dier použili výskumníci systém 10 rádioteleskopov v Novom Mexiku s názvom Very Long Baseline Array. Meraním rôznych frekvencií a rádiových signálov vydávaných čiernymi dierami bol tím schopný odhaliť ich trajektóriu.

„Keď mi spočiatku Dr. Taylor dal tieto údaje, len ťažko som si to vedela predstaviť a pochopiť to. Informácie siahajú do roku 2003, no vďaka nim sme dokázali prísť na to, že okolo seba obiehajú,“ hovorí Bansal.

Už od vzniku Einsteinovej teórie relativity boli astronómovia supermasívnymi čiernymi dierami fascinovaní. Napriek dlhodobému záujmu je však stále množstvo vecí, ktoré o nich ani len netušíme. Ďalší výskum však môže pomôcť vysvetliť to, ako celý vesmír vznikol, čo nás ešte v budúcnosti čaká a akú rolu v nej hrajú čierne diery.

Momentálne sa predpokladá, že sa supermasívna čierna diera v galaxii Andromeda zrazí s našou Mliečnou cestou, preto výskum Univerzity v Novom Mexiku môže poslúžiť na detailnejší predpoklad budúcnosti našej galaxie. To sa ale stane až v ďalekej budúcnosti a to až o niekoľko miliárd rokov.

Pozri aj: Môže obsahovať indície o vzniku našej slnečnej sústavy. Holandskí vedci oznámili objav meteoritu starého 4,5 miliardy rokov

sciencealert.com