/ 392 / Lucia Strmenská
Ľudia sú nesmierne zvedaví. Často si kladú otázky, na ktoré sa snažia si odpovedať no stále sú tak však aj také, na ktoré sa...

Ľudia sú nesmierne zvedaví. Často si kladú otázky, na ktoré sa snažia si odpovedať no stále sú tak však aj také, na ktoré sa im doposiaľ nikdy nepodarilo nájsť. Záhady nás budú vždy zaujímať a niečím priťahovať, aj keď sa ich v kútiku duše možno trošku bojíme a mrazí nás z nich. Prečítajte si siedmu časť nášho seriálu o záhadách ľudstva.

Chupacabra

slappedham.com
slappedham.com

Je to Latinsko-americká mýtická bytosť, ktorá údajne v noci napáda dobytok a hospodárske zvieratá, z ktorých potom vysáva krv. „Chupacabras“ v preklade znamená „vyciciavač kôz“. Prvé podozrenia o existencie Chupacabry vznikli už v roku 1995 v Južnej Amerike v malých mestách, no neskôr sa začínali objavovať ďalšie a ďalšie ohlasy farmárov, ktorí ponachádzali svoje zvieratá mŕtve a zohavené. Mnohí tvrdili, že ju spozorovali, ako v noci skáče z lampy na lampu, alebo sa skrýva v lese. Prvý nahlásený prípad sa stal v Porto Ricu, kde sa našlo osem mŕtvych kôz, z ktorých bola vycicaná všetka krv a na krku mali tri malé diery. O pár mesiacov neskôr sa takto podobne zabitých zvierat našlo až stopäťdesiat kusov na farme v meste Canovanas. Väčšina ľudí, ktorí Chupacabru videli, ju opisujú ako meter až meter a pol dlhú príšeru so šupinatou pokožkou, chodiacu na dvoch nohách s veľkými pazúrmi a na chrbte má veľké kostené výrastky pripomínajúce ostne. Vedci špekulujú o tom, že tieto tvory sú výsledkom experimentov USA, ktorým sa podarilo z výskumného laboratória ujsť.

 

Chemtrails

mutzurwahrheit.wordpress.com
mutzurwahrheit.wordpress.com

Pod týmto názvom si ľudia predstavujú dlhé biele čiary, ktoré za sebou zanechávajú lietadlá na oblohe denne aj niekoľko hodín. Nie tie krátke, tzv. Contrails ktoré sú pre nás ľudí relatívne bezpečné. Chemtrails je doslova práškovanie ľudí, sú to nebezpečné a toxické látky, ktoré sa pridávajú do paliva lietadiel a vypúšťajú sa do atmosféry. Teórie o Chemtrails sa začali objavovať už v 90. rokoch. Oficiálne vyjadrenie znelo, že tieto látky slúžia na ochranu atmosféry, ale pravda vyšla najavo aj po prerieknutí sa jedného z pilotov týchto lietadiel. Do ovzdušia sa zámerne vypúšťajú baktérie a vírusy, ktoré by mali zredukovať populáciu. Žiadna z týchto teórií nebola potvrdená, ale ani vyvrátená. Vedecké inštitúcie, meteorológovia a letoví technici Chemtrails opakovane popierajú.

Robert – živá bábika

www.youtube.com
youtube.com

Na konci 19. storočia sa Thomas Otto so ženou a synom presťahovali do veľkej Vily na Floridu. Táto rodina bola známa hrubosťou a krutosťou ku svojím sluhom. Najali si jednu ženu z Haiti, ktorá sa mala starať o ich malého syna Roberta (celým menom Robert Eugene Otto). Slúžku vraj prichytili pritom, ako na záhrade praktikuje čiernu mágiu Voodoo a preto ju hneď prepustili. Ešte pred jej odchodom darovala slúžka malému Robertovi bábiku v životnej veľkosti. Bola vypchatá slamou, oči mala z gombíkov a vlasy mala ľudské – údajne boli Robertove. Bábiku si malý chlapec veľmi obľúbil a pomenoval ju podľa seba – Robert. Robert si na bábiku časom tak navykol, že ju brával všade, dokonca odmietal jesť, kým bábike nezariadia vlastné miesto pri rodinnom stole. Keď Robert trochu vyrástol, dožadoval sa, aby ho ostatní  nazývali iba Gene, lebo Robert je vraj meno iba pre bábiky. Rodičia i susedia, ho často počúvali, ako sa s bábikou rozpráva. Mysleli si, že detský piskľavý hlas napodobňuje Gene a potom si sám sebe odpovedá normálnym hlasom. Po čase sa však začínali strachovať, či piskľavý hlas naozaj nepatril bábike. Susedia tvrdili, že keď nebol nikto doma často výdavali bábiku, ako sa pohybuje v oknách. Rodičia nachádzali zvláštny neporiadok v izbe a roztrhané hračky, na čo sa chlapec vždy obraňoval: „Za to môže Robert!“ Niekedy nachádzali samotného Gena, ako sa krčil v rohu izby a na stoličke bol posadený Robert tvárou k nemu. Vraj mal vtedy výraz, ktorý na ňom pred tým ešte nikdy nevideli. Sluhovia sa sťažovali, že z izby býva počuť podivný chichot pričom sa výraz tváre na bábike menil. Neskôr už rodičia zakročili a bábiku Geneovi nasilu vzali a umiestnili na povalu. Tam bola bábika nedotknutá celé roky. Po smrti otca ostal Gene bývať v dome aj so svojou novou manželkou. Po pár rokoch našiel na povale svoju starú bábiku na ktorú sa opäť pripútal. Znova ju všade brával, jedával s ňou za stolom, dokonca mal Robert vlastnú stoličku pri ich manželskej posteli, čo pochopiteľne začalo jeho žene prekážať a vyhrážala sa mu, že mu bábiku vyhodí. Gene sa niekedy tak naštval, že zatváral svoju ženu do izby len aby mohol byť so svojou bábikou sám. Nakoniec sa však dohodli, že Robertovi zariadia vlastnú izbu s nízkym stropom a jednou posteľou. Geneova žena v roku 1972 zomrela z neznámych príčin, no údajne sa zbláznila. O dva roky neskôr ju nasledoval aj sám Gene a tak sa Robert dostal opäť na povalu. Do domu sa o niekoľko rokov nasťahovala nová rodina s desaťročnou dcérkou, ktorá si Roberta privlastnila. Dievčatko často v noci vystrašene kričalo a tvrdilo, že bábika chodí sama po izbe a dokonca sa ju pokúša násilne napadnúť. O tridsať rokov neskôr sa teraz už dospelej ženy spýtali ako to naozaj bolo s Robertom no svoju odpoveď nezmenila. Stále si stojí za tým, že bábika ju naozaj chcela zabiť. Teraz je Robert zasklený v múzeu v Key West, kde si veľa pracovníkov sťažuje na nevysvetliteľné javy a niektorí návštevníci tvrdia, že videli ako sa Robert pohol.

Stratený chlapec Larry

http://www.businessinsider.com.au/
businessinsider.com.au

Siedmeho augusta 1973 v Albuquerque v Novom Mexiku zachytili operátori rádiové vysielanie, takmer nezrozumiteľné volanie o pomoc malého chlapca. Chlapcov signál neustále šumel, zanikal a objavoval sa striedavo v Kalifornii a dostal sa dokonca až do Kanady. Operátori najprv skoro vôbec nerozumeli, čo sa im malý chlapec snažil povedať, neskôr však pochopili, že sa volá Larry a že sa so svojím otcom, ktorý je pravdepodobne  v bezvedomí alebo už mŕtvy, zasekol prevrátený vo svojom aute-pickupe. Larry do vysielača plakal a prosil o pomoc, no vôbec nevedel povedať ani popísať, kde sa nachádza. Vraj pri sebe nemal žiadne jedlo ani vodu. Keď operátori zavolali políciu, rozbehlo sa rozsiahle niekoľkodňové pátranie. Polícii pomáhali aj dobrovoľníci, lietadlá, ktoré prehľadávali horské oblasti, pretože sa predpokladalo, že chlapcov slabý signál bol spôsobený vysokými vrchmi. O tomto pátraní informovali aj noviny a televíziu, aby sa o stratenom chlapcovi dozvedela aj verejnosť. Po pár dňoch sa však Larryho signál postupne začal strácať až nakoniec dvanásteho augusta úplne stíchol. V ten istý deň sa tak isto zastavilo pátranie, pretože sa polícia začala domnievať, že išlo o nejaký vtip. Počas piatich dní sa totiž nenašlo žiadne havarované auto ani sa nepohrešoval žiadny malý chlapec menom Larry. Veliteľ štátnej polície Martin Vigil vyhlásil: „Nedospeli sme k žiadnej informácii, ktorá by dokazovala, že tam vonku naozaj niekto je alebo kde sa nachádza.“

Nikto však nevie s úplným presvedčením povedať či išlo naozaj o vtip, lebo sa k tomu nikto nepriznal. Vyšetrovatelia mali bohužiaľ veľmi málo záchytných bodov na vystopovanie Larryho, preto zostal tento prípad nevyriešený. Na predpokladanej oblasti pátrania sa nikdy žiaden prevrátený pickup nenašiel, hoci vyšetrovatelia nemuseli hľadať na správnom mieste a vtedy naozaj volal o pomoc vystrašený malý chlapec.


Komentovať (0)