Fascinujúca kniha o obraze niekdajšieho aj súčasného Slovenska od Andreja Bána zrejme nenesie názov Slon na Zemplíne náhodou. Naráža na azda najkontroverznejšieho podnikateľa našej krajiny, aj keď je zrejmé, že konkurencia je v tomto rebríčku obrovská. Mikuláš Vareha Dolnému Zemplínu skutočne slona sľuboval. Toho nakoniec nikto nikdy nevidel a Vareha skončil za mrežami, odkiaľ bol včera podmienečne prepustený na slobodu. Kto je vlastne „kráľ Zemplína a „Sir“ Mikuláš Vareha?
Mikuláša Varehu zadržala polícia v roku 2011. Za ekonomickú trestnú činnosť v podobe krátenia a neodvedenia dane dostal 11 rokov. Tie si až do včera odpykával v sabinovskej väznici. A kto teda Mikuláš Vareha vlastne bol? Dozaista podnikateľom, celkom určite kontroverznou, alebo lepšie povedané zvláštnou, osobnosťou regiónu na periférii Slovenska, ktorý dal prácu ľuďom, ktorým ju nikto iný dať nevedel. Popri tom však štát okradol o desiatky miliónov eur takmer dokonale premysleným spôsobom.
Ako sa z policajta stal kráľ Zemplína
Mikuláš Vareha po kariére policajta presedlal na biznis. Prvé finančné prostriedky mal údajne nahromadiť vynaliezavým spôsobom. Za ukrajinskou hranicou nakúpil lacnú naftu, v Maďarsku ju vymenil za vínny mušt, na Slovensku z neho vyrobil víno a to následne predával opäť na Ukrajine. Lacnú komoditu bez akejkoľvek straty premenil na produkt, ktorý dokázal predať s vysokým ziskom. A potom to celé začalo. Vo svojej podstate vytvoril Vareha na dolnom Zemplíne štát v štáte. Vlastné mini impérium zložené z desiatok rôznych firiem v takmer všetkých odvetviach ekonomiky.
Začal poľnohospodárstvom. Chovom a pestovaním plodín, ku ktorým neskôr pridal produkciu známeho tokajského vína či obchodovanie s drevom. Jedna Varehova firma niečo vyprodukovala, druhá to spracovala, tretia distribuovala, štvrtá predávala. Vareha staval, vyrábal nábytok, predával benzín, choval hospodárske zvieratá, pestoval ovocie a vyrábal víno. Dolný Zemplín sa na určité obdobie stal akousi Varehovou župou, na aké bolo pred mnohými storočiami rozdelené celé územie Slovenska. Aj preto je Mikuláš Vareha známy ako kráľ Zemplína.
Okrem kráľa sa sám tituloval aj oslovením Sir. Titul mu mali udeliť maltézsky rytieri, neskôr sa zistilo, že falošní – oficiálny Maltézsky rád o jeho titule nič nevedel. Nevadí, pre obyvateľov Dolného Zemplína bol aj tak niečo ako bohom.
V čase najväčšieho rozmachu totiž Vareha na juhovýchodnom cípe Slovenska zamestnával približne 650 ľudí. Z veľkej časti išlo o Rómov, ktorých nikto iný v tom čase a na tom mieste zamestnať nevedel. Pre ľudí z regiónu navyše organizoval vinobrania, športové udalosti a iné podujatia, na ktorých sa jedlo a pilo mnohokrát celkom zadarmo. V tomto smere možno povedať, že Vareha bol pre región prínosom. Oveľa viac ako ľudia však získal on sám.
Lykožrúty nazbierané metličkami
Mikuláš Vareha nakoniec vlastnil niekoľko desiatok rôznych firiem a stal sa podnikateľom takých rozmerov, že sa o neho začali zaujímať aj štátne úrady. Nešlo, samozrejme, len o obraty, ale najmä o spôsob, akým ich Vareha robil. Kolotoč desiatok navzájom obchodujúcich firiem bol totiž pre daňové kontroly nekontrolovateľný, netransparentný a podozrivý.
Ako sa nakoniec ukázalo, Vareha so svojimi firmami skutočne obchodoval nezákonne a často fiktívne. Jednoducho to možno vysvetliť na vymyslenom príklade. Jedna Varehova firma predá veľké množstvo dreva inej Varehovej firme, ktorá sa venuje jeho spracovaniu. Drevo sa však ani nepohne, ostáva na mieste a na papieri sa len mení jeho majiteľ. Peniaze putujú z rúk Varehu do rúk Varehu, z dreva sa nič nevyrobí a firma zarobí na odpočte DPH. Pri desiatkach firiem ide o desiatky milióny eur.
Najznámejšou Varehovou kauzou sa nakoniec, najmä pre jej absurdnosť, stal obchod s lykožrútmi. Škodcov mal Vareha údajne „metličkami a vedierkami“ nazbierať z dovezeného kalamitného dreva zo severného Slovenska. Následne vydokladoval predaj viac ako 400 miliónov kusov lykožrútov, opäť pre zisk DPH. Ako vtedy argumentovali Štátne lesy SR, také množstvo škodcov sa za celý rok nepodarí nachytať ani im a to na zber používajú bohatú sieť feromónových lapačov. Prokurátor argumentoval, že „také množstvá sa u nás ani nevyskytujú a sú neobchodovateľné“.
Nielen lykožrúty nazbierané metličkami však nakoniec dostali Varehu za mreže. Úrad špeciálnej prokuratúry nakoniec kráľa Zemplínu obvinila z fiktívnych obchodov, na ktorých mal Vareha štát poškodiť o 58,1 milióna eur. Po odsedení časti z 11-ročného trestu je však podmienečne prepustený a ktovie, možno sa Zemplín dočká aj sľubovaného slona.
Nahlásiť chybu v článku