Už od útleho detstva sledoval, ako jeho otec všeličo opravuje. Zistil, že to baví aj jeho a rozhodol sa, že sa tým skúsi uživiť. Do kariet mu nahráva fakt, že dnes si v domácnosti už len málokto sám opraví veci. Hodinový manžel Boris Rák nám prezradil, čo je na jeho práci najlepšie a na čo si pri vyberaní hodinového majstra dať pozor.

Ako začala vaša kariéra hodinového majstra/manžela? Prečo práve hodinový majster? Nechceli ste sa viac špecializovať?

Už od malička som sledoval, ako otec stále niečo opravoval. Vždy mal kopec vecí a náradia a opravoval maminým kamarátkam veci. Ja som bol vždy pri ňom, sledoval som ho a učil som sa. Potom mi raz popri robote napadlo, že aj ja by som to mohol vyskúšať. Tu som niečo opravil, tam som niečo postavil a nakoniec to išlo.

Tak som sa rozhodol, že si za to skúsim vypýtať peniaze a ľudia platili. Nakúpil som si náradie, auto, jedno s druhým a šiel som do toho. Špecializujem sa na všetko to, čo mám vyštudované, viem však urobiť takmer čokoľvek, okrem murárčiny, čo sa práce hodinového majstra týka.

Ako dlho sa tejto kariére venujete?

Vykonávam to šiesty rok. Najprv som to robil popri riadnej práci na trvalý úväzok – mal som iné zamestnanie a opravy som robil popri robote. Z práce som odišiel asi rok, rok a pol dozadu, ešte počas covidu a začal som s tým podnikať. Je to niečo, čo ma stále baví, takže sa v tomto biznise vidím aj o 20 či 30 rokov.

Ako ste sa naučili všetko, čo k práci potrebujete? Môže sa stať hodinovým majstrom ktokoľvek, kto dokáže veci opravovať, alebo k tomu potrebujem nejaké vzdelanie/certifikáciu?

Som vyučený elektrikár, ale aj plynár a vodár. Mám riadne ukončené vzdelanie a urobené certifikácie. Avšak nie je to len o samotnej práci, človek musí vždy sledovať nové vyhlášky, nariadenia. Bez toho to nejde. Vždy sa to mení a treba mať najnovšie informácie. Je nutné ovládať príslušné paragrafy a mať urobené potrebné školenia. Samozrejme, hodinových majstrov robia aj laici bez školení, no po takých potom musím opravovať.

Najdôležitejšie zo všetkého však je mať skúsenosti a rozmýšľať trochu inak, ako rozmýšľajú ostatní. Treba mať vždy po ruke to správne náradie a vedieť si poradiť so všetkým. Keď je niekto „len“ elektrikár, stačí mu vedieť veci s tým súvisiace, ale ja musím vidieť širší súvis. Dôležité je vedieť zapojiť rozum. Ideálne je, ak človek nezačína od nuly – bez praxe, alebo je niečo naučený, napríklad z domu.

Hodinového majstra robím na živnosť, mám firmu. Niektorí majú aj s.r.o.-čku, to sú ale väčšinou tí, čo majú nejaké stavebné firmy.

Na čo všetko si môžu ľudia hodinového manžela zavolať? V akých prípadoch by vás volať nemali? Aké opravy vykonávate najčastejšie?

Volať mi ľudia môžu s čímkoľvek. Nech už majú akýkoľvek problém, ja to vybavím, poradím. Ak niečo neviem urobiť ja, zoženiem niekoho, kto to spraví. Nie je nič, s čím by ľudia vyslovene volať nemali. Najčastejšie robím opravu batérií, záchodov. Takmer denne si ma niekto zavolá aj ku skladaniu nábytku. Niekto si kúpi nábytok, alebo ho ja priveziem a rovno ho aj poskladám.

Ak treba, tak rád poradím, hoci aj cez telefón. Napríklad, ak skladajú nábytok, poradím, čo kde kúpiť, čo kde dať.

Takže vy kúpite aj nábytok, ak vám niekto povie, aký konkrétne chce?

Áno, bez problémov odskočím do obchodu, kúpim, poskladám, nainštalujem čo treba. Človek nemá žiadnu starosť. Po práci, ktorú urobím, si potom už len umyje podlahy. Aj záchod, keď je pokazený, nepoviem zákazníkovi, aby si veci zháňal sám, ale kúpim ich ja. Staré veci potom odnesiem na zberný dvor. Samozrejme, vždy vopred poviem, koľko to bude stáť a človek sa môže rozhodnúť, či o službu má alebo nemá záujem.

Väčšinou je to ale tak, že ľudia majú napríklad nábytok kúpený už dlhšiu dobu. Čakajú, že im to niekto z rodiny príde poskladať, ale nakoniec sa všetci rozhádajú a zavolajú si na to mňa. Ak treba, nie je problém dať zákazníkovi vyrobiť v stolárskej dielni aj drahšie veci, a podobne.