Dnes už poznáme väčšinu dochovanej ľudskej histórie. Pred 200 rokmi tomu ale tak nebolo a nájdenie historickej pamiatky bolo častokrát iba náhodou. Tak tomu bolo aj v prípade komplexu Adžanta, ktorý pred ľuďmi ukrýval úchvatné tajomstvo takmer 2000 rokov. Pozrite sa spolu s nami na príbeh jednej z najhodnotnejších pamiatok staroindickej kultúry.

Ako sme už naznačili, objavenie komplexu v indickej Adžante bolo šťastnou náhodou. Na svedomí ju má britský vojak John Smith. Jeho skupina bola v apríli 1819 na love tigra v lesoch neďaleko mesta Bombaj. Počas stopovania tigra objavil John Smith jaskyňu a odpojil sa od svojej skupiny. V jaskyni boli stopy po činnosti človeka. Ako sa neskôr ukázalo, skupina miestnych obyvateľov jaskyňu navštevovala za účelom náboženských obradov. John Smith si však myslel, že ide iba o obyčajnú jaskyňu a tak na jej stenu nožom vyryl svoje meno a dátum. Až neskôr zistil, že vstup do jaskyne stojí nad obrovským vstupom do komplexu, ktorý bol neskôr odprataný a odhalený, takže tento jeho „výtvor“ je už dnes v takej výške, že ho už nie je možné vidieť.

Od tohto roku boli postupne objavované stále ďalšie a ďalšie priestory komplexu a pred ľudstvom sa otvorilo ďalšie historické tajomstvo podobné, ako bolo objavenie Tróje. Adžanta bola vybudovaná asi v 2. alebo 1. storočí pred naším letopočtom. Jednalo sa o dôležitý budhistický chrám, ktorý bol však vplyvom úpadku tohto náboženstva v roku 650 opustený. Od tohto okamihu ostal chrám vydaný napospas prírode.

Treba poznamenať, že chrámy v Adžante nie sú prírodnými jaskyňami. Budhistickí mnísi dlhé roky ručne vytesávali tieto prekrásne a rozľahlé priestory. To, že to nebola jednoduchá práca, je zrejmé. Komplex sa totiž skladá z celkom 29 jaskýň, ktoré sa delia na dve skupiny, a to obradné a obytné. Každá z jaskýň je jedinečným architektonickým a umeleckým dielom. Obsahuje niekoľko vchodov a zložito konštruovaný interiér, vzácne náboženské maľby a rezby.

Podľa odborníkov postavili budhistickí mnísi toto veľdielo preto, aby vybudovali úkryt pred silnými monzúnovými dažďami, ktoré sú v tejto časti Ázie tak typické. Navyše vedci predpokladajú, že v období vzniku tohto chrámového komplexu bolo počasie v miestnych zemepisných šírkach ešte nepriaznivejšie ako dnes. Ďalšou zaujímavosťou je, ako dokázali mnísi zladiť rozostavenie jednotlivých priestorov s prírodnými zákonmi. Mnohé jaskyne sú totiž zosynchronizované s letným a zimným slnovratom, tak že Slnko preniká cez okná do miestností presne v tieto dni. Iné sú zas prepojené s inými kozmologickými zákonitosťami, ako napríklad postavenie planét alebo hviezd na nočnej oblohe.

Komplex náboženských chrámov v Adžante dnes patrí do zoznamu Svetového dedičstva Unesco a taktiež medzi najnavštevovanejšie pamiatky staroindickej kultúry v Indii. Na toto miesto vás dovezú špeciálne ekologické zelené autobusy, keďže kvôli ochrane miestneho ekosystému je prístup vo vlastnom vozidle zakázaný.