Stromy, obry, ale aj drobci, ktorí celý svoj život stoja na jednom mieste a pritom robia pre svet tak veľa. Mali by sme si ich vážiť, no napriek tomu to nerobíme. Tentoraz to však nebude o tom. Dnes sa pozrieme na 10 tých najvzácnejších, najneobyčajnejších a najkrajších stromov našej planéty. Usaďte sa a užite si krásy prírody.

Matuzalem: najstarší strom

Matuzalem je považovaný za najstarší strom planéty. Rastie v nadmorskej výške viac ako 3000 metrov nad morom v národnom parku Inyo National Forest v Kalifornii. Táto borovica dlhoveká má už viac ako 5000 rokov. Pre jeho vlastnú ochranu je jeho presná poloha v národnom parku utajená. Len pár ľudí na svete teda vie, ktorá kontrétna borovica je tá najstaršia.

Hyperion: najvyšší žijúci strom

Sekvoja vždyzelená s menom Hyperion je aktuálne najvyšším stromom na Zemi. Meria až 115 metrov a rastie v národnom parku Redwood. Podobne, ako pri predchádzajúcom strome, je jeho poloha, kvôli jeho vlastnej ochrane utajovaná. Strom bol objavený v roku 2006 dvoma botanikmi. Podľa ich odhadov mohol strom byť ešte vyšší, no jeho najvyššie časti poškodil ďateľ.

Strom generála Shermana: Najväčší strom

Strom generála Shermana, alebo skrátene Generál Sherman, je najväčší strom planéty z hľadiska svojho objemu. Meria ohromujúcich 83,8 metra a jeho objem kmeňa v roku 2002 bol až 1487 m3. Generál Sherman „postáva“ v národnom parku Sequoia v Obrom lese. Jeho priemer je až 7.6 metra, pričom má na svojom konte až 2700 rokov. To ho robí jedným z najstarších stromov sveta.

Jomon Sugi: Najväčší ihličnan Japonska

Môže sa to zdať málo, no i tak má najvyšší ihličnan v Japonsku 25 metrov. Jeho obvod je však až 16 metrov, a teda je skutočne mohutný. Tento strom rastie vo výške 1280 metrov nad morom v pralese na ostove Jakušima, na severnom úpätí hory Mijanóra-dake.

Pando: Najstarší žijúci organizmus Zeme

Pando nie je samostatný strom, ale skôr kolónia stromov, ktorá je považovaná za najstarší žijúci organizmus našej planéty. Takmer 43 hektárov rozsiahle územie je presiate geneticky identickými koreňovými sústavami stromov, ktoré spolu vytvárajú koreňový systém starý až 80 000 rokov! Pôda v tomto území je však stará až 1 milión rokov, teda staršia ako najstarší človek planéty. Pando drží aj ďalší rekord, a to najťažší žijúci organizmus so svojou váhou 6615 ton.

El Arbol del Tule: Najväčší obvod

Tulský strom je tisovec, ktorý rastie na pozemku kostola v mexickom meste Santa Maria del Tule. Považovaný je za strom s najväčším obvodom kmeňa, aj keď o prvenstvo súperí s baobabom v južnej Afrike, ktorý sa však začína pod ťarchou svojho veku pomaly rozpadať. Tulský strom mal v čase merania v roku 2005 obvod až 42 metrov pri svojej výške asi 35 metrov. To je asi ako keby ste postavili do kruhu za seba 10 bežných áut. Následkami času a znečistenia ovzdušia v meste však Tulský strom začína pomaly umierať.

The three of hunderd horses: Najväčší a najstarší gaštan

Gaštan rastúci na východnom svahu sopky Etna na Sicílii nie je len najväčším, ale hneď aj najstarším gaštanom sveta. Jeho vek sa odhaduje niekde medzi 2000 a 4000 rokmi. V minulosti držal tento strom aj rekord vo veľkosti obvodu, a to až 58 metrov. Postupom času sa však začal rozvetvovať do troch kmeňov, a tak už toto číslo dnes neplatí. Názov stromu pochádza z legendy, keď sa kráľovna Katarína Aragónska ukryla so svojimi 100 rytiermi pod tento strom počas búrky.

Jaya Sri Maha Bodhi: Najposvätnejší strom

Aj keď by niekto povedal, že uctievané by mali byť všetky stromy planéty, nie je to tak. Ten najposvätnejší však nájdete na Sri Lanke. Tento figovník pochádza totiž údajne z vetvy stromov, pod ktorými dosiahol Budha osvietenie. Tie boli vysadené v roku 280 p.n.l. a patria teda k najstarším stromom na svete, ktoré boli vysadené človekom. Jaya Sri Maha Bodhi je uctievaný budhistami po celej planéte a mnohí z nich ho každoročne navštevujú.

Old Tjikko : 9550 rokov starý strom v Európe

So svojou malou výškou iba 4.8 metrov má tento strom úctyhodný vek. 9550 rokov sa ale nevzťahuje na samotný kmeň, ale na koreňový systém, ktorý sa tu nachádza. Objavený bol v roku 2004 profesorom univerzity, ktorý ho pomenoval po svojom psovi.

interez.sk (Lukáš M.), treehugger.com