Ťažko uveriť tomu, s čím obchodovali Európania s Maormi

maoritit

Pôvodní ľudia Nového Zélandu, Maori, určite patria medzi najzaujímavejšie kmene našej planéty. Jedna z ich strašidelných tradícii sa nazýva Mokomokai. Moko, je v maorskej kultúre tradičné tetovanie tváre, ktorým sa určujú rôzne pozície v kmeni. Pripomínajú tiež niektoré významné udalosti v živote člena kmeňu. Prečo je to však tak znepokojujúce?

Keď človek s Moko tetovaním zomrel, jeho hlava sa často uchovávala a stala sa známa ako Mokomokai.
Keď človek s Moko tetovaním zomrel, jeho hlava sa často uchovávala a stala sa známa ako Mokomokai.
Oči a mozog boli odstránené z lebky. Všetky otvory boli vypchaté ľanom a živicou.
Oči a mozog boli odstránené z lebky. Všetky otvory boli vypchaté ľanom a živicou.
Aby zabránili rozkladu lebky, pred tým, než ich vyúdili nad otvoreným ohňom a vysušili na slnku, ich zvyčajne uvarili alebo udusili.
Aby zabránili rozkladu lebky, pred tým, než ich vyúdili nad otvoreným ohňom a vysušili na slnku, ich zvyčajne uvarili alebo udusili.
Hlava bola následné prinesená rodinou na posvätné miesto, kde sa konali náboženské obrady.
Hlava bola následné prinesená rodinou na posvätné miesto, kde sa konali náboženské obrady.
Mokomokai hrali tiež veľkú úlohu v domorodých vojnách. Hlavy porazených vodcov boli zachovávané touto formou, a považovali sa za dôležité trofeje vojny. Boli taktiež používané aj ako prostriedok na vyjednávanie mieru medzi jednotlivými kmeňmi.
Mokomokai hrali tiež veľkú úlohu v domorodých vojnách. Hlavy porazených vodcov boli zachovávané touto formou, a považovali sa za dôležité trofeje vojny. Boli taktiež používané aj ako prostriedok na vyjednávanie mieru medzi jednotlivými kmeňmi.
S príchodom Európanov na Nový Zéland okolo roku 1800 sa tradícia Mokomokai navždy zmenila.
S príchodom Európanov na Nový Zéland okolo roku 1800 sa tradícia Mokomokai navždy zmenila.
Od roku 1820 do 1831 začali rôzne Maorské kmene obchodovať s Európanmi. Jedným s najžiadanejších predmetov boli muškety. To viedlo k pretekom v zbrojení medzi Maormi - kto mal zbrane, mal moc nad susedmi. Táto doba je na Novom Zélande známa ako vojna muškiet.
Od roku 1820 do 1831 začali rôzne maorské kmene obchodovať s Európanmi. Jedným s najžiadanejších predmetov boli muškety. To viedlo k pretekom v zbrojení medzi Maormi – kto mal zbrane, mal moc nad susedmi. Táto doba je na Novom Zélande známa ako vojna muškiet.
Počas tejto vojny, sa Mokomokai hlavy stali cennými obchodnými predmetmi. Mnoho kmeňov vymenilo celú svoju zbierku Mokomokai za pušky. Niektoré kmene prepadávali svojich susedov iba preto, aby im ukradli ich hlavy a iní začali tetovať otrokov a väzňov aby mali viac Mokomokai hláv.
Počas tejto vojny, sa Mokomokai hlavy stali cennými obchodnými predmetmi. Mnoho kmeňov vymenilo celú svoju zbierku Mokomokai za pušky. Niektoré kmene prepadávali svojich susedov iba preto, aby im ukradli ich hlavy a iní začali tetovať otrokov a väzňov aby mali viac Mokomokai hláv.
V roku 1831 sa vojna muškiet skončila hlavne kvôli nasýteniu trhu mušketami. V tej dobe britská vláda zakázala obchodovanie s Mokomokai a Nový Zéland sa stal britskou kolóniou.
V roku 1831 sa vojna muškiet skončila hlavne kvôli nasýteniu trhu mušketami. V tej dobe britská vláda zakázala obchodovanie s Mokomokai a Nový Zéland sa stal britskou kolóniou.
Aj napriek zákazu obchodovania, niektorým Európanom, ako napríklad Horatio Gordon Robleyovi (na obrázku), sa podarilo získať pôsobivú zbierku Mokomokai hláv. Dnes sa však už Mokomokai medzi Maormi nepraktizuje. Avšak nastal úspešný pokus vrátiť zvyšné hlavy späť na Nový Zéland.
Aj napriek zákazu obchodovania, niektorým Európanom, ako napríklad Horatio Gordon Robleyovi (na obrázku), sa podarilo získať pôsobivú zbierku Mokomokai hláv. Dnes sa však už Mokomokai medzi Maormi nepraktizuje. Avšak nastal úspešný pokus vrátiť zvyšné hlavy späť na Nový Zéland.



Share on Facebook0
Zobraziť viac
Komentovať (0)