Londýn patril v polovici minulého storočia k najšpinavším mestám sveta. Dôvodom bol všadeprítomný priemysel, ktorý do ovzdušia chrlil denne desiatky ton škodlivých látok. V tej dobe však ekológii nikto nevenoval extra pozornosť a počítalo sa s tým, že to, čo Londýn v decembri roku 1952 zahalilo, je bežná hmla typická pre britskú metropolu. Keď však zrazu z ničoho nič začali zomierať ľudia, obyvatelia rýchlo vytušili, že táto podivná hmla nie je taká, na akú boli dovtedy zvyknutí.

Táto udalosť sa v dejinách označuje ako great smog, po slovenský veľký smog. Ten v priebehu pár dní viedol k smrti až 12-tisíc ľudí a až 150-tisíc ľudí muselo byť hospitalizovaných, uvádza Phys.

V decembri 1952, teda pred 70 rokmi, padla na Londýn veľká hmla. To nebolo nič neobvyklé. Problémom ale bola netypická zima, čo spôsobilo veľké spaľovanie nekvalitného uhlia. Navyše, krátko predtým sa električky nahradili dieslovými autobusmi. Kombinácia veľkého množstva smogu, hustej hmly a hlavne bezvetria spôsobila, že výpary a dym sa nedokázali rozptýliť a vznikla veľká koncentrácia škodlivín v ovzduší.

Otrava kyselinou

Napriek tomu, že panuje všeobecná predstava o tom, že otravu zapríčinil hlavne spaliny v ovzduší, medzinárodný tím vedcov zistil nové a podrobnejšie skutočnosti. Dôvodom, prečo ľudia tak rýchlo a masovo umierali, súvisel tiež s tým, že táto smrtiaca hmla sa veľmi podobala na kyslý dážď – obsahovala v sebe totiž nebezpečnú koncentráciu kyseliny sírovej.

Pri spaľovaní uhlia do ovzdušia unikajú okrem iného sírany a tiež zlúčeniny dusíka. Sírany reagujú so vzduchom a vzniká oxid siričitý. Ten sa potom mieša s oxidom dusičitým a vodou prítomnou v hmle. To spolu vytvára slabý roztok kyseliny sírovej, ako uvádza štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences z roku 2016, o ktorej informoval portál Science Alert.

Táto toxická zmes sa teda vznášala v hustej hmle a londýnski obyvatelia tak nevedomky dýchali smrteľný vzduch, ktorý v priebehu pár dní usmrtil tisíce obyvateľov Londýna, a to najmä starých ľudí alebo malé deti s dýchacími problémami.

Zistenia, ku ktorým dospel medzinárodný tím, však nevzišli zo štúdií historickým záznamov, ale vyplývajú z momentálnej situácie. Je známe, že v súčasnosti rozvojové veľkomestá, ako je napríklad Peking či Si-an, bojujú s podobnými problémami ako Londýn v 50. rokoch minulého storočia. Mestá sú často zahalené v hustom smogu a ľudia majú vážne dýchacie problémy. Ak sa k tomu ešte pridá hmla, ovzdušie začína pripomínať opisovaný veľký londýnsky smog.

Štyri dni a 12-tisíc obetí

BBC píše, že smrtiacu hmlu po štyroch dňoch rozohnal až vietor. Začala normálne jazdiť verejná doprava a život sa začal vracať do normálu. Aj tak si tieto štyri dni vyžiadali podľa prvých odhadov 4-tisíc obetí, pričom to boli hlavne starší ľudia, malé deti a ľudia, ktorí mali problémy s dýchaním či srdcom.

Neskôr pribudlo ešte ďalších 8-tisíc úmrtí, ktoré mali súvislosť s veľkým smogom. Aj na základe tejto udalosti pristúpili neskôr úrady k zavedeniu zákonu o čistom ovzduší, či obmedzovaní domáceho vykurovania v husto zaľudnených oblastiach. Neskôr sa tiež zákonom prikázalo, aby priemyselné podniky využívajúce uhlie stavali vysoké komíny. Všetko v snahe, aby sa hrôza z roku 1952 už nikdy neopakovala.

Pozri aj:

Šialený Hitlerov megavlak: 5-hviezdičkový hotel na koľajniciach mal byť budúcnosťou dopravy, postaviť ho nebolo možné