Smrtiaca hmla v Londýne zabila až 12-tisíc ľudí. Čo sa vlastne stalo?

emaze.com
emaze.com
Súčasnosť dobieha minulosť. Jedovatá londýnska hmla, ktorá si vyžiadala životy tisícov ľudí, je realitou aj v dnešnej dobe.

Londýn patril v polovici minulého storočia k jedným z najšpinavších miest na svete. Dôvodom bol všadeprítomný priemysel, ktorý do ovzdušia chŕlil denne desiatky ton škodlivých látok. V tej dobe však ekológii nikto nevenoval nejakú extra pozornosť a počítalo sa s tým, že to, čo Londýn v decembri roku 1952 zahalilo, je bežná hmla, typická pre túto britskú metropolu. Keď však zrazu z ničoho nič začali zomierať ľudia, obyvatelia rýchlo vytušili, že táto podivná hmla nie je taká, na akú boli dovtedy zvyknutí.

Táto udalosť sa v dejinách označuje ako great smog, po slovenský veľký smog. Ten v priebehu pár dní viedol k smrti až 12-tisíc ľudí a až 150-tisíc ľudí muselo byť hospitalizovaných. Čo sa to vlastne stalo?

V decembri padla na Londýn veľká hmla, a keďže bolo aj veľmi chladno, domácnosti kúrili takmer výhradne čiernym uhlím. Hmla spôsobila, že výpary a dym sa nedokázal rozptýliť a vznikla veľká koncentrácia škodlivín v ovzduší.

Texas A & M University
Texas A & M University

Napriek tomu, že panuje všeobecná predstava o tom, že otravu zapríčinilo hlavne spálené uhlie, medzinárodný tím vedcov zistil nové a podrobnejšie skutočnosti. Dôvodom, prečo ľudia tak rýchlo a masovo umierali, súvisel tiež s tým, že táto smrtiaca hmla sa veľmi podobala na kyslý dážď – obsahovala v sebe totiž nebezpečnú koncentráciu kyseliny sírovej.

Pri spaľovaní uhlia do ovzdušia unikajú okrem iného sírany, a tiež zlúčeniny dusíka. Sírany reagujú so vzduchom a vzniká oxid siričitý. Ten sa potom mieša s oxidom dusičitým a vodou prítomnou v hmle. To spolu vytvára slabý roztok kyseliny sírovej.

cleanair.london
cleanair.london

Táto toxická zmes sa teda vznášala v hustej hmle a londýnski obyvatelia tak nevedomky dýchali smrteľný vzduch, ktorý v priebehu pár dní usmrtil tisíce obyvateľov Londýna, a to najmä starých ľudí alebo malé deti s dýchacími problémami.

Zistenia ku ktorým dospel medzinárodný tím však nevzišli zo štúdia historickým záznamov, ale vyplývajú z momentálnej situácie. Je známe, že v súčasnosti rozvojové veľkomestá, ako je napríklad Peking či Xi’an, bojujú s podobnými problémami ako Londýn v 50. rokoch minulého storočia. Mestá sú často zahalené v hustom smogu a ľudia majú vážne dýchacie problémy. Ak sa k tomu ešte pridá hmla, ovzdušie začína pripomínať opisovaný veľký londýnsky smog.

mailman.columbia.edu
mailman.columbia.edu

Závery vedcov sú jednoznačné. Štáty a jednotlivé mestá musia jednoducho začať prijímať opatrenia s cieľom znižovania vypúšťania exhalátov do ovzdušia. To je jediný možný spôsob, ako sa dá zabrániť takýmto negatívnym javom. Ak sa totiž nenájde riešenie tohto problému, čoskoro sa môže stať, že historický záznam Londýna ako najznečistenejšieho mesta sa prekoná. A takéto rekordy nemá záujem prekonávať pravdepodobne nikto.

interez.sk (Matej Mensatoris), sciencealert.com



Share on Facebook97
Zobraziť viac
Komentovať (0)