U niektorých toto slovo môže vyvolávať pocit strachu, možno dokonca hrôzy. U iných sa zase vynorí spomienka na nejaký hororový film. Nájdu sa však aj takí ľudia, ktorí sa neboja do tejto oblasti siahnuť trošku hlbšie a sú zvedaví. Na veci zvláštne, nepreskúmané, tajuplné, nevysvetliteľné…

Exorcizmus vlastne znamená „vyháňanie diabla“. Nezáleží na tom, či ide o starého človeka, malé dieťa, zvieratá, alebo dokonca o neživé predmety. Prvýkrát sa o ňom hovorilo v roku 1614. Je to proces, ktorý nemá stanovený žiadny čas, miesto, ani podmienky. Môžu ho však vykonávať len skúsení kňazi, ktorí sú považovaní za exorcistov. Ľudia v minulosti boli veľmi poverčiví a častokrát si plietli závažné psychické ochorenia s posadnutým človekom. Verili, že takýchto ľudí treba upáliť ako obeť pre démona.

Mnohokrát zomierali úplne zdraví ľudia, ktorí sa len trošku odlišovali od ostatných. Ľudstvo sa síce od tejto doby výrazne vyvinulo ďalej, no predpoklady na posadnutého človeka sa nezmenili. Osoba, ktorá je údajne napadnutá démonom, alebo iným zlom, má zvýšenú potrebu násilia, sebapoškodzovania, časté nepochopiteľné zmeny správania, nadmernú silu, agresivita voči cirkvi, nutkanie vykonávať niečo, čo by za normálneho stavu neurobili, počuje vnútorné hlasy, je dezorientovaná a niekedy nevie čo zo sebou. Môže ostať dokonca závislá na drogách, alkohole, alebo na sexe.  Postup pri konkrétnych prípadoch je individuálny. Záleží od miery posadnutia človeka. Existuje aj proces vymietania bez prítomnosti napadnutého človeka, nazývaný distančný exorcizmus. Vtedy danú osobu ušetríme od agresívnych prejavov démona, predídeme zbytočnej fyzickej bolesti, ktorú si posadnutý človek spôsobuje sám pri priamom exorcizme. Tu sa často stretávame aj s fyzickými konfliktami a napadnutiami exorcistu.