Už v roku 1993 britský matematik Andrew Wiles predniesol na pôde Cambridskej univerzity sériu prednášok, ktoré naznačovali, že Wiles rozlúštil dôkaz Veľkej Fermatovej vety. Keď skončil svoju prednášku, po hrobovom tichu zaznel obrovský aplauz z publika. V jeho výpočtoch sa však objavila chyba, a tak skutočný dôkaz bol prednesený až o rok neskôr. Teraz Andrew Wiles za jeho dôkaz o pravdivosti Veľkej Fermatovej vety získal najprestížnejšie matematické ocenenie – Abelovu cenu.

Abelovu cenu udeľuje Nórska akadémia vied a za rok 2016 ju získal práve Andrew Wiles, za vyriešenie skoro 350-ročného matematického problému. Abelova cena je považovaná za nobelovku za matematiku, keďže za matematiku sa nobelové ceny neudeľujú.

Wiles získal túto cenu za dokázanie pravdivosti Veľkej Fermatovej vety.  Tú sformuloval asi v roku 1637 francúzsky matematik Pierre de Fermat, a až Wilesovi sa podarilo dokázať jeho pravdivosť. Táto veta tvrdí, že nejestvujú celé čísla x, y a z  väčšie ako nula, pre ktoré by platilo xⁿ + yⁿ = zⁿ, kde n je prirodzené číslo väčšie ako 2.

Wiles bol snahou o dokázanie tejto vety fascinovaný už od mladosti. Ako mladý študent  sa snažil viackrát nájsť dôkaz, no jeho pokusy boli vtedy ešte neúspešné.

Na to,  aby vysvetlil dôkaz tejto vety, vypracoval približne 200 strán zložitých výpočtov. Odhaduje sa, že na svete existuje možno len 10 matematikov, ktorí všetkým výpočtom rozumejú.

Abelova cena je dotovaná sumou až 6 miliónov nórskych korún (637 545,03 EUR) a je pomenovaná po nórskom matematikovi Nielsovi Abelovi.

Špičkoví matematici sa zhodujú, že cenu si Andrew Wiles právom zaslúži. Jeho zistenia totižto posúvajú matematiku o veľký skok dopredu, najmä čo sa týka oblasti matematiky známej ako Teória čísiel.