Vyrastal som v rodine, kde sme síce nechodili dennodenne do kostola, ale podvedome sme sa riadili desiatimi božími prikázaniami a snažili sa žiť tak, aby sme sa za seba nemuseli hanbiť. Moja mama ma vždy učila, aby som všetko riešil s nadhľadom a nenechal sa zbytočne zaťahovať do konfliktov. Otec mi vštepoval, aby som sa nebál povedať svoj názor, no ak natrafím na človeka, ktorý si myslí, že je neomylný a svoj názor považuje za jediný správny, aby som sa mu vyhýbal. Keď mali moji rodičia na niečo odlišný názor, tak si všetko v kľude bez zbytočných emócií prediskutovali. Vždy našli kompromis a Ja som mal pocit, že moji rodičia boli jednoducho stvorení jeden pre druhého.

To najkrajšie vyznanie lásky žene

Počas štúdia na strednej škole som si vyhliadol dievča, ktoré ma maximálne fascinovalo. Nielenže sa mi páčil jej vzhľad, ale aj jej správanie a celkový prejav. Dva roky som sa pokúšal dostať do jej priazne, ale márne. Dokonca som jej raz napísal krásnu báseň o láske. No nepodpísal som sa. Hoci myslím, že tušila, že báseň je odo mňa. Po ukončení strednej školy sme sa dlhšie nevideli. Ja som pokračoval v štúdiu na vysokej škole a ona odišla na študijný pobyt do zahraničia. Po dvoch rokoch sme sa opäť stretli. Náhodne sme si vybrali tú istú brigádu a Ja som bol šťastný, že ju môžem celé prázdniny každý deň vídať. V jeden večer som sa konečne odhodlal a pozval som ju na rande. Na moje prekvapenie neodmietla a súhlasila. Ešte  ten večer sa ma opýtala, či som tú básničku na strednej škole pre ňu napísal Ja. Priznal som sa a ona sa na mňa krásne usmiala a tiež sa mi priznala, že som sa jej páčil, ale cítila sa na vzťah ešte veľmi mladá. Po pár týždňoch spoločných stretnutí som sa nečakane rozhodol ju požiadať o ruku. Hoci som sa bál odmietnutia, nechcel som nechať nič na náhodu a nechal som si poradiť online práve na tomto mieste. Na billboard v našom meste som nechal napísať veľkými písmenami: „Vezmi si ma za manžela a nikdy to neoľutuješ. Milujem Ťa“. Zobral som ju do kaviarne, odkiaľ sme mali na billboard výhľad. Keď sme sa dobre bavili a videl som, že nastala tá správna chvíľa, tak som jej ukázal na billboard a skonštatoval som, že kto vie, komu je toto romantické vyznanie určené. Pozrela sa na mňa a len tak zo srandy povedala, že keby som jej to tam dal napísať Ja, tak by bez váhania povedala áno. Vtedy som spod stola vytiahol snubný prsteň a na kolenách ju požiadal o ruku. Bola v takom šoku, že sa zmohla iba na áno. V tej chvíli pochopila, že ten nápis na billboarde patril práve jej.

Dnes je tomu práve päť rokov, čo sme manželia a je nám spolu krásne. A Ja len v kútiku duše dúfam, že nám naša láska a pekné spolunažívanie vydrží celý život, rovnako ako mojim rodičom.