Medial Banana: “Zakladajte soundy, kapely, obráťte sa na nás, radi vám dáme support”

medial banana

Medial Banana je momentálne číslo 1. na Slovensku, čo sa týka world music. Jedna z mála zastupuje reggae muziku, a posolstvo reggae v našej malebnej krajine. Prečítaj si rozhovor o nich, o hudbe, o muzikantoch, Jamajke a slnku =).

Na otázky odpovedal Poky Man (Medial Banana)

1393467_10151751161123068_601425586_n

Tak pre začiatok. Ako vzniklo Medial Banana, kto ho teraz tvorí?

Tak, kapelka sa začala formovať už 5 rokov dozadu v roku 2009. Časom sa trošku obmenila zostava, čo bol nakoniec fresh krok. Momentálne sme z pôvodnej zostavy zostali ja, Erik a Boris (bubeník). Z tých novších členov sa ako prvý pripojil gitarista Peťko Zajaček a chvíľu po ňom aj basák Maťko Krivánek a klávesák Lukáš Minařík. Myslím, že momentálne to šlape jak hodinky. Sme silná partia a spolu sa nám dobre tvorí.

 941198_10151444669568068_1431197848_n
Medial Banana funguje od roku 2009, no myslím si, že až minulý rok bol tým prelomovým (ak sa mýlim, opravte ma=)). Vydali ste v poradí druhý album Uplifted, mali ste tour po Slovensku a v lete ste odohrali niekoľko koncertov na významných stredoeurópskych festivaloch. Ako sa Vám páčil? Čo najviac sa Vám z neho vrylo do pamäte?

Tak, takto som sa na to ešte nepozeral, ale asi by sa dalo povedať, že minulý rok bol v istom smere prelomový. Pre mňa je to kontinuálny proces. Počet koncertov rok od roku rastie a takisto aj kvalita nešej kapelky, aspoň dúfam (smiech). Ale pravdou je, že minulý rok sme sa dostali aj na zaujímavé festivaly mimo Slovenska. Za zmienku určite stojí maďarský Sziget a slovinský Overjam reggae festival. Sziget bola pre nás obrovská skúsenosť s naozaj obrovským a profi festivalom so všetkým, čo k tomu patrí a Overjam bol pre mňa osobne najväčší hype, je to predsa len reggae festival a zahrať si tam bola pre nás veľká česť, a svojím spôsob aj ten najlepší feedback čo sa dá za reggae tvorbu dostať.

 
Na albume máte mnoho piesní, spolu s významnými európskymi reggae spevákmi. Ako sa Vám podarilo s nimi nadviazať spoluprácu? Kto Vás najviac prekvapil prístupom?

Tak, čo sa týka zahraničných hostí na albume, tak sme sa snažili spolupracovať hlavne s ľuďmi, s ktorými sme sa už predtým stretli alebo sme spolu fellili. Tribuman, ktorý nám nahral trúbku do pesničky Nechaj Hudbu Hrať, s nami spolupracoval na EP-čku Naturally Lifted, ako MC hosť v pesničke Naturally Lifted a tak bolo pre nás dosť prirodzené, že sa objavil aj na našom novom albume. Okrem toho je to fella a veľmi fajn človek. Ďalším zahraničným hosťom je Jahmmi Youth z bulharského reggae zoskupenia Roots Rocket a tiež je to v podstate už kamoš. Stretli sme sa prvý krát v Bateliéri, kde sme sa aj dohodli na kombinácií, neskôr v Subclube či Slovinsku, na Uprisingu atď. Okrem toho udržiavame kontakty a pravidelne si píšeme (smiech). No a posledným je General Levy. S ním som sa stretol na Uprisingu, ale z najväčšej časti vďačíme za túto spoluprácu Sveťovi (Dj Simple Sample), jednému z organizátorov Uprising reggae festivalu, ktorý nás dal s Levym dokopy.
 

Na albume je aj song Reprezent, ktorý ako keby spája celú Slovenskú reggae scénu. Veľmi dobrá myšlienka aj nápad. Však scénu určite podporovať treba. Kde to vzniklo?

Áno, jej hlavnou ideou bolo spojiť všetkých MC, ktorí sa na Slovensku reggae venujú. Aby som ich spomenul, sú to: N3O, Ryhha, Distanc, Loopata Makay, Junior smile a Rida Radar. Všetko sú to kamoši a zlatí chaloši, takže spolupracovalo sa nám viac než výborne. Celý nápad vznikol, myslím, keď sme pripravovali album a boli sme so Sveťom a Erikom na sústredení (smiech), na chate v Banskej Belej. Myslím, že s tým prišiel Sveťo, ktorý nám s albumom veľmi pomohol. Takisto by som rád spomenul aj Bateliér records, ktorý album vydal. Bez týchto dvoch mocných činiteľov a samozrejme našej vymakanej kapelky (smiech), by vydanie nášho debutu nebolo možné.
Okrem toho sa na albume nachádza aj anglická pesnička so slovenským hosťom a teda Superiorom, ktorý je náš fella z Komárna. Pejka sa volá New Way a pre mňa je aj s Reprezentom jedna z top 4 z albumu.

Ku reggae patria aj dychové nástroje. Nerozmýšľali ste aj nad touto sekciou v kapele?

Určite rozmýšlali. Ako však sám tvrdíš, ide o sekciu. Zatial sme šiesti a je to celkom akurát. Samozrejme, nový sound do kapely by sa šikol, ale momentálne by to pre nás znamenalo asi viac komplikácií. Museli by sme sa poobzerať po novej skúšobni asi, doprava a ubytko a skrátka všetko by sa predražilo. Takto nám to vyhovuje nehovoriac o tom, že náš klavesák Lukáš zahrá pekne celú sekciu sám keď treba (smiech).

 
Ako vlastne vnímate Slovenskú reggae scénu? Ak ma moje poznatky nemýlia, ste jedna z mála kapiel na tomto území, ktorá hrá reggae. Hádam by sa dali napočítať aj na prstoch jednej ruky. Čím myslíte, že to je? Myslíte, že Slováci až tak nevedia reggae cítiť?

No čo sa týka našej scény, tak je pomerne malá. Čo sa týka kapiel, tak ešte menšia. Dokonca väčšina kapiel, čo sa rátajú za „reggae“, často hrajú skôr  Ska alebo Skapunk (smiech). Čo vôbec nemyslíme ako výsmech, ide iba o to, že kapiel čo by sa snažilo hrať moderné reggae, rub a dub či dancehall s mixami a dropmi a všetkým čo k tomu patrí, na Slovensku naozaj nie je veľa.
Lepšie je to so soundami, ktorých je tu o niečo viac, no stále žiadna sláva. Ja osobne by som si veľmi prial, aby vznikali nové mladé soundy, ktoré by hrávali reggae a dancehall. Keď som bol mladší ja a mal som tak 16/17, začal som hrávať v prvom sounde. Vtedy ešte so Štvancom. Mám pocit, že vtedy bol so soundami väčší boom. Teraz mladí sedia doma na fejsboočku (smiech). Každopádne, je to výzva všetkým mladým ľuďom, čo ich reggae baví a je to pre nich niečo viac: zakladajte soundy, hrajte z hocičoho a hocikde. Mc-kujte, zakladajte kapelky. Kľudne sa obráťte na mňa,  či nás. Radi vám dáme support, nahráme dubplaty, jingle či poradíme ak budeme vedieť. Na druhej strane je vidno, že povedomie o reggae rastie a aj širšie publikum začína chápať, že to nie je len Bob Marley a ganja. Osobne sa reggae venujem už cez dekádu a rád by som videl tento vajb rásť aj naďalej.
Aby som sa vrátil k otázke…slováci vedia reggae cítiť určite. Tak, ako všetky iné rasy či národy. Je to univerzálny jazyk. Je to tep srdca.

 
Poky, nedávno ste sa zo Sveťom vrátili z Jamajky. Po čo ste tam boli =)?

Tak, hlavne sa so Sveťom reggae venujeme už nejaký ten piatok a ani jeden z nás tam ešte predtým nebol. Vzhľadom na to, že obaja máme soundy, ja pôsobím v reggae kapele a Sveťo je jeden z organizátorov Uprisingu bolo pre nás prirodzené, že sme chceli ísť na ostrov kde „to všetko začalo“.

poky jamaj

Ako ste vnímali ľudí tam? Je to predsa len krajina reggae, sú tým ľudia poznačení v pozitívnom slova zmysle?

Myslím skôr, že jamajská hudba je poznačená ľuďmi ako naopak (smiech), všetko je tam také pomalšie a uvoľnenejšie. Jamajčania sú zároveň však veľmi temperamentní, myslím, že práve oba tieto prvky sa v reggae dokonale spájajú. Musím povedať, že ľudia boli na nás milí a nedostali sme sa do žiadneho konfliktu. Na druhej strane sú štvrte, kde by som bez nejakého lokal doprovodu z auta nevyliezol. Vlastne po zotmení skoro v celom Kingstone (smiech).  Ale nie. Kingston nie je možno najveľkolepejším mestom sveta, ale kultúrou a atmosférou je doslova nasiaknutý. Hudba hrá doslova odvšadial, všetci si pospevujú a vôbec, je to hrozne hlučný ostrov. Keď som sa vrátil, tak som sa chvíľu cítil jak v nejakom zombie lande. Všetci idú po uliciach potichu, zdravia sa potichu, autá na sebe netrúbia jak besné a hudbu na ulici počuť akurát keď sa otvoria dvere nejakej reštiky (smiech). Skrátka, je to úplne iný vajb.

 
Stretli ste sa tam s významnými menami na reggae scéne? Ktoré stretnutie ťa najviac prekvapilo, potešilo?

Nedá sa byť na Jamajke a nestretnúť nejakého reggae artistu. Obzvlášť, ak ste so Sveťom (smiech). Stretli sme sa naozaj so všelikým, ale najviac ma tešia stretnutia, ktoré neboli len o pozdrave či fotke, ale o tom že sme spolu strávili deň či dva a fellili na yarde či festivale. Z takých by som určite spomenul celú Dread at the Control crew, Suns of Dub, Jah ova Evil yard, Cali P, Jah Mason, Cookie tha Herbalist, Chuck Fenda, No-maddz, Raging Fyah, U-cee z Nemecka, Soul J z Izraelu, Hilleho zo Soundquake. Jasné, že vás poteší aj stretnutie s Protojem, Hempress sativou, Chronixxom, Damianom, Julianom, Tony Rebelom, Lutan Fayahom, Kabakom a ďalšími i keď do vás len narazia, keď stoja za vami v rade na root-vine, či pri podobnej situácií (smiech).
A fakt ma prekvapil Chuck Fenda, lebo ako jediný za celý náš pobyt na ostrove prišiel načas. Jamjské soon come je totiž označenie času medzi 5 minútami a 12 hodinami a ked vám taxikár povie, že je tam za 10 minút no obvykle nedôjde skôr ako za hodinu (smiech).

Riešili ste na Jamajke aj nové spolupráce, či účinkujúcich na Uprisingu? Teda bol aj toto cieľ cesty?

Jasné, že hej. Ale nerád by som prezrádzal. Bude to prekvapko.

 
Čo Vám najčastejšie hrá v aute, poslednú dobu pri putovaní po koncertoch?

Väčšinou reggae, samozrejme. Naposledy sme si išli Dennisa Browna, Loyda Browna, Micah Shemiah-a, Protojeho a Kabaku. Ale to je iba tá posledná cesta. I keď niekedy si pustíme aj Deluxe či Looptroop Rockers. Poprípade keď ovládne rádio náš gitarista, tak väčšinou púšta Jazz a Soul. Náš basák zas ľúbi Funky. Samozrejme všetkých nás spája reggae, takže to je aj nosným žánrom našich ciest (smiech).
 
Odkaz, feedback, posolstvo od Vás ľuďom?

Myslím, že Uplifted vystihuje náš postoj a odkaz celkom presne. Znamená to niečo, ako povzdvihnutý. Narážame tým na upjatý a rýchly svet v ktorom žijeme a v ktorom nami zmietajú emócie. Našim odkazom je brať veci s nadhľadom, odľahčene a s pochopením.  Nestresovať sa malichernosťami a uvedomiť si, že problémy sú často len v našich hlavách.
So, may the rain of blessing fall on your head !!!

www.facebook.com/medialbanana



Share on Facebook1
Zobraziť viac
Komentovať (0)