Sme bábky alebo je to len čistý psychologický trik? Pomocou jednoduchých myšlienok môžeme ovplyvňovať seba a ostatných

Pixabay
Pixabay
Čo všetko nás ovplyvňuje a ani o tom nevieme? Sme len bábikami alebo sme to zobrali ako súčasť každodenného života?

Podľa definície amerického hypnotizéra Ormonda McGilla, sugescia v zmysle hypnózy je podvedomé vykonanie myšlienky. Ide teda o to, vyvolať v podvedomí človeka vnuknutie a následne aj jeho realizáciu. Musíme si však uvedomiť, že sugescia je vždy formou ovplyvňovania. Vždy podľa sily budú pocity a rozhodnutia s väčším či menším účinkom smerovaní určitým smerom. Čo všetko vďaka nej dokážeme? 

Hypnotizér dokáže naimplantovať ciele do cudzieho podvedomia, alebo dokáže zmeniť svoje vlastné podvedomie, doslovne ho presmerovať. Hovoríme o autosugescii a vonkajšej sugescii. Sugescia je veľmi mocná. Nepochybne – sugescia funguje len vtedy, ak my sami (vedome alebo nevedome), sugesciu akceptujeme a veríme v jej silu. Až potom rozviniete jej silu vo svojom vnútri. Pretože len čo sme o niečom pevne presvedčení, naša vôla sa ohraničí a uvoľní sa cesta na prijímanie vplyvov. Naša viera stále víťazí nad našou vôľou. Skôr, než teraz rozhnevaní týmto tvrdením a krútiac hlavou nad týmto článkom toto tvrdenie označíte za smiešne, predstavte si prosím, nasledovné:

Experiment s doskou

Postavte pred seba na zem dosku asi dvadsať centimetrov širokú a päť metrov dlhú a prebehnite po nej z jedného konca na druhý. Nemali by ste s tým mať žiadny problém. 

Teraz tú istú dosku vezmite a položte ju ponad hlbokú skalnatú priepasť. Prebehnete aj teraz? V čom spočíva ten rozdiel? Prečo sa zrazu správate úplne inak?

Uvedomenie si hĺbky vás donúti rozmýšľať o tom, že z dosky môžete spadnúť. Je to aspekt, ktorý nehrá rolu, kým doska leží na zemi. Myšlienka, že môžete z dosky spadnúť, sa vám v hlave okamžite názorne rozrastie. Obraz bude čoraz hrozivejší. A keby ste sa aj naozaj rozhodli prejsť po doske položenej ponad priepasť, predstava obrovského nebezpečenstva by vám v tom za normálnych okolností zabránila. Presvedčenie alebo aj silná predstava zvíťazilo nad vašou vôľou. Každá sugescia pôsobí silou predstáv, ktoré vznikajú vo vašej hlave. Čím plastickejší obraz sa vám pred očami vytvorí, tým silnejšia je jeho sugestívna sila.

pixabay
pixabay

Experiment so sviežosťou

Prosím, čítajte:

“Cítite sa svieži.” 

Kým čítate tieto riadky, dýchate rovnomerne a pokojne. Každým nádychom vdychujete do seba novú energiu. Cítite sa veľmi dobre. Čerstvá energia sa vo vás každým ďalším písmenkom rozlieva – od hlavy až po končeky prstov. 

Prečo na vás druhá veta vplýva silnejšie ako prvá? Pretože som pri formulácii zohľadnila dve veci: po prvé som vo vás vyvolala predstavy a po druhé som sa k vám obrátila presne tam, kde ste boli, teda pri čítaní týchto riadkov. Táto sugescia typu kým – teda, prípadne keď – tak  je jednou z najsilnejších vôbec. Funguje aj v mnohých iných oblastiach: Prší, teda mám zlú náladu. Keď sa ku mne môj partner správa takto, rozčuľuje ma to. Pokračujte sám v zozname vlastných spojení, ktoré sú vám typické. Fungujú, prirodzene, aj v opačnom smere:

– Ak idem k lekárovi, zakrátko sa mi polepší.
– Ak k vám pribehne vaše plačúce dieťa, lebo sa udrelo, jemne ho pohladíte po hlave a poviete dôveryhodne: “Teraz, keď ťa pohladím po hlave, všetko bude zasa dobré.” 

pixabay
pixabay

Takéto spojenia nás neochvejne riadia, viac či menej. Podľa toho, ako sme krčovití a aký obraz si predstavíme sa môže stať, že na nás vplývajú silnejšie ako naša vôľa. Aj keď nechcete slintať, len čo začnete dostatočne silno myslieť na zahryznutie do citróna, začnete nedobrovoľne produkovať sliny. Pretože svet je taký, za aký ho považujete, na každú svoju myšlienku a každú predstavu nájdete zodpovedajúci dôkaz. Nezabúdajte však na to, že za svoje myšlienky ste zodpovední vy sami. Nesmiete sa myšlienkami vyvyšovať nad ostatných, pretože takouto silou disponuje každý. Je spravodlivo rozdelená.

Tu sú dva dobré príklady na vydarené a presvedčivé sugescie:

– Výrobca mäsových konzerv si v jednej štúdii dal preveriť logo svojej firmy, aká je jeho presviedčajúca hodnota. Len vďaka pridanej vetvičke petržlenu testované osoby boli presvedčené, že toto mäso chutí čerstvejšie ako ostatné. 

– V ďalšom zisťoval výrobca nápojov Seven Up, či farba plechovky vplýva na chuť. Výsledok: farba určovala príchuť nápoja. Keď k zelenej farbe plechovky primiešali o pätnásť percent viac žltej, testovacie osoby tvrdili, že nápoj chutí citrónovejšie alebo kyslejšie. 

pixabay
pixabay

Barghov experiment

1. na počasie pohreb pekné
2. svoju starobinci matku v navštívili
3. na puky nohavice pozor dáva
4. si žiadne nerob starosti
5. šoféruje pomaly on vždy
6. ja predtým zábudlivý som bol
7. a sivý starý ten je oblek
8. vráskavé jablko bolo
9. autor laptopom osamelý pred sedel svojím

Nie, to nie sú vety majstra Yodu. Je to zoznam slov rôznych viet, ktorý som práve pospájala podľa náhodného princípu. Prosím, zoradte teraz slová zmysluplne. 

Či tomu veríte alebo nie, potom, ako ste to urobili, sa pohybujte pomalšie ako pri čítaní toho zoznamu. Jednoducho to vyskúšajte. Viem, že je to takmer neuveriteľné, ale tento fenomén skúmal inteligentný psychológ menom John Bargh. Keď sa pozriete pozornejšie, zbadáte, že v zozname sa vyskytuje veľa slov, ktoré automaticky spájame so starobou (sivý, vráskavý, zábudlivý…). Tieto slová podnietia vaše podvedomie zaoberať sa témami, ako je pominuteľnosť. To má za následok, že v nasledujúcej chvíli sa začnete pohybovať pomalšie ako predtým. A je jedno, čo práve robíte alebo ste robili.

Bargh a jeho kolegovia nazvali tento efekt prímy. V mnohých experimentoch sa rečou dali ovplyvniť reakcie ľudí bez toho, aby si to všimli. Bargh urobil pokus, kde chcel zistiť, či sa dajú študenti podvedome prímami naladiť tak, aby boli trpezlivejší. Dve skupiny mali podrobiť slovným testom. Jedna skupina dostala zoznam slov, kde boli napríklad pojmy ako agresívny, netrpezlivý, neslušný, rušivý, pričom druhá skupina dostala zoznam so slovami typu zdvorilý, láskavý, priateľský…

Na žiadnom zo zoznamov sa nenachádzalo toľko kľúčových slov, aby v nich niektorý študent mohol nájsť logiku. Pre úspech experimentu bolo veľmi dôležité, aby ani jedna z testovaných osôb nevedela, že je prímovaná. Z experimentu Bargh zistil, že všetci študenti ovplyvňovaní negatívnymi slovami už po piatich minútach stratili svoju trpezlivosť, ale až 82 %, čiže prevažná väčšina, boli trpezliví a vedeli počúvať celú prednášku bez prestávky.

pixabay
pixabay

Zjavne existuje veľa nepatrných vplyvov, ktoré nás k niečomu prinútia alebo nás od niečoho odradia. Napríklad, ak v pozadí znela klasická hudba, predalo sa trikrát viac drahých vín, ako keď znela popová hudba. Niektorí z vás by teraz mohli namietať. Ako môže platiť veta všetka moc pochádza zvnútra vzhľadom na fakt, že nás tak zjavne ovplyvňuje naše okolie? Sme len bábky? Nie. Pretože my sa postaráme o to, že tieto aspekty rozpoznáme a včleníme do svojho myslenia. Len tak budeme tí, čo dokážu konať.

pixabay
pixabay

Toto bol len začiatok k tomu, aby ste pochopili, ako na nás vplývajú naše myšlienky. Teraz chápete, že aj vy pomocou myšlienok dokážete vplývať na druhých. O tom sa porozprávame v ďalšom článku.

interez.sk (Stella K.), Thorsten Havener




Zobraziť viac článkov
Pridať komentár (0)