Aký hlboký je oceán? Tajomný svet pod hladinou vás zavedie do extrémnych hlbín a ukáže najpodivuhodnejších obyvateľov Zeme

marianska-priekopa
Nie všetky živočíchy pod vodnou hladinou sú také rozkošné, ako ich poznáme z rozprávok. Čim hlbšie totiž ideme, tým viac začína život pripomínať výjavy zo zlej nočnej mory. Ak sa nebojíte, poďte sa tam dolu teraz s nami pozrieť...

Mnoho bizarných tvorov, niektoré objavené iba nedávno, obýva tie najvzdialenejšie hlbočiny oceánov, kde prežívajú v prostredí so zdrvujúcim tlakom, ľadovou teplotou a v nepreniknuteľnej tme. Je to mimozemský svet v rámci toho pozemského – a teraz Vám umožníme do neho nahliadnuť.

Do 200 metrov pod hladinou – Svetelná zóna

forobuceo
forobuceo

V tejto príjemnej zóne sa príliš dlho neohrejeme. Nachádza sa tu drvivá väčšina oceánskych živočíchov a to preto, lebo je plná svetla, tepla a kyslíku, čo ju robí pre nás, lovcov hlbokomorských príšer, nezaujímavou. Poďme teda rýchlo ďalej!

200 – 1000 metrov pod hladinou – Súmračná zóna

Teraz to konečne začne byť zaujímavé! Živočíchy v tejto hĺbke síce stretneme pri zostupe ako prvé, to však neznamená, že by za svojimi kolegami z nižších poschodí v čomkoľvek zaostávali. Napríklad vo výzore.

Morský vlk (Anarhichas lupus, dĺžka do 1,5 metra) – tento tvor sa vyznačuje svojim unikátnym chrupom, ktorý mu slúži na drvenie krabov, mäkkýšov a ježoviek. Ich telo tiež obsahuje prírodnú nemrznúcu zmes, ktorá zabezpečuje plynulý tok krvi aj pri teplotách na bode mrazu.

ipfactly
ipfactly

Žralok úhorovitý (Chlamydoselachus anguineus, dĺžka do 2 metrov) – vďaka mnohým primitívnym znakom je považovaný za žijúcu fosíliu, no v otvorenom prostredí by ste ho určite nechceli stretnúť. V ústach totiž ukrýva 300 pílkovitých zubov v 25 radoch ktoré smerujú smerom dnu, takže ak raz zahryznú, už nepustia. Kvôli nezvyčajnému tvaru svojho tela sa vo vode pohybujú ako hady a rovnako tak aj útočia na svoju korisť. Po prvý raz boli zdokumentovaní až v roku v roku 2004.

National Geographic
National Geographic

Morský čert (Melanocetus johnsoni, dĺžka do 1 metra) – títo malí čertíci sú slávni najmä pre svoj svietiaci prívesok na hlave, ktorým lákajú korisť. Málokto však vie, že samce týchto rýb majú zrejme najhorší sex na svete. Kým totiž samice majú veľkosť do 1m, samce majú len niekoľko centimetrov. Samec (alebo viacero samcov) sa zahryzne do tela samice a postupne prepojuje svoj krvný obeh s telom samice, čím sa z neho stáva len akýsi prívesok na tele samice na produkciu spermií.

Pecheur
Pecheur

Ospalec grónsky (Somniosus microcephalus, veľkosť do 7,3 metra) – tento bizarný žralok drží hneď dve prvenstvá. Svojou veľkosťou je najväčším žralokom, pričom sa mu v tesnom závese drží Žralok belasý (známejší pod anglickým menom Great White Shark). Druhé prvenstvo je však ešte pozoruhodnejšie – je totiž najdlhšie žijúcim stavovcom na svete. Jedince tohto druhu sa dožívajú až 500 rokov.

The Guardian
The Guardian

Chytľan obrovský (Architeuthis dux, dĺžka do 13 metrov) – jeden z najväčších mäkkýšov na svete s rozmermi autobusu bol nočnou morou všetkých námorníkov a základom pre legendy o Krakenovi a iných, ľudí požierajúcich monštrách. Je majiteľom druhých najväčších očí na svete s priemerom 25 centimetrov. Po prvý raz bol zdokumentovaný až v roku 2012.

National Geographic
National Geographic

1000 – 4000 metrov pod hladinou – Polnočná zóna

Kalamár upírí (Vampyroteuthis infernalis, dĺžka do 28 centimetra) – k svojmu menu prišla preto, že po obvode má ostré výbežky pripomínajúce zuby. V pomere k svojmu telu majú najväčšie oči spomedzi všetkých živočíchov (kvôli extrémne slabému svetlu v tejto hĺbke) a sú pokryté svetielkujúcimi fotopórmi – maličkými orgánmi, ktoré im umožňujú vytvárať záblesky svetla na dezorientovanie koristi alebo predátora. Záhadou však aj naďalej ostáva ich evolučný vzťah s inými živočíchmi, ktorý ešte stále nie je objasnený.

National Geographic
National Geographic

Tesákozubec rohatý (Anoplogaster cornuta, dĺžka do 18 centimetrov) –má v pomere k telu najväčšie zuby zo všetkých rýb. Sú dokonca také veľké, že kvôli nim nie sú schopné úplne zavrieť ústa. Po zavretí úst sa spodné zuby zasúvajú do váčkov po oboch stranách mozgu, no zrejme ani to nie je dostatočné. Našťastie však tieto ryby dorastajú iba do niekoľkých centimetrov a aj napriek tomuto hrozivému úsmevu sú bežnou potravou pre väčšie živočíchy.

National Geographic
National Geographic

Kalamár Hamiltonov (Mesonychoteuthis hamiltoni, dĺžka do 14 metra) – zrejme najbližší príbuzný legendárneho Krakena, tento kolosálny klamár je najväčší žijúci hlavonožec s predpokladanou dĺžkou 14 metrov (vrátane chápadiel) a váhou takmer 800 kilogramov. Veľkosťou svojich očí predbehol aj Chytľana obrovského a s priemerom 27 centimetrov má najväčšie oči v živočíšnej ríši. Aby však nepôsobil príliš mierumilovne, musíme sa zmieniť aj o fakte, že na chápadlách má namiesto prísaviek ostré háky, ktorými svoju obeť trhá zaživa na kusy. Po prvý raz sa ho podarilo uloviť až v roku 2015 ruským výskumníkom, a toto je prvé video, na ktorom je tento mýtický tvor zachytený:

4000 – 6000 metrov pod hladinou – Priepastná zóna

Žralok sivý (Hexanchus griseus, dĺžka do 5,5 metra) – jeho latinské meno znamená v preklade „šesťplutvý“, čo je presne to, čím je výnimočný. Všetky ostatné dnešné žraloky totiž majú už iba päť plutiev a preto ho taktiež možno považovať za žijúcu fosíliu. Sú to výlučne mäsožravé tvory, a kvôli potrave sa často vydávajú smerom k hladine, preto ich možno nájsť už v hĺbke do 30 metrov. Tu však bývajú často lovení rybármi a kvôli veľmi pomalej reprodukcií  im hrozí vyhynutie.

National Geographic
National Geographic

Slizovka slepá (Myxine glutinosa, dĺžka do 81 centimetrov) – táto úhorovitá ryba bez čeľustí má telo pokryté pórmi, ktoré produkujú lepkavý sliz zabezpečujúci tomuto tvorovi ochranu pred predátormi. Môžu si z neho totiž vytvoriť ochranný kokón alebo týmto slizom zalepia predátorom žiabre, kvôli čomu sa začne dusiť a radšej dá Slizovke pokoj. Ešte znepokojujúcejší je však spôsob jej obživy – kŕmi sa totiž na mŕtvych rybách, do ktorých sa celá pretlačí a následne požiera ich vnútornosti, najmä svaly.

Sea Sky
Sea Sky

Riftia hlbinná (Riftia pachyptila, dĺžka do 2,4 metra) – skupinky týchto dlhých červov prežívajú v tesnej blízkosti hlbokomorských hydrotermálnych prameňov, ktoré sú zdrojom vriacej vody. Paradoxne nemajú žiadne ústa ani tráviaci trakt a preto sú odsúdené na výživu baktériami, ktoré žijú v ich telách. Tieto baktérie premieňajú síru, produkovanú v horúcich prameňoch, na organickú hmotu. Baktérie v ich tele preto môžu tvoriť až polovicu ich hmotnosti.

National Geographic
National Geographic

Chauliodus macouni (dĺžka do 60 centimetrov) – táto zlostne vyzerajúca ryba je dokonale prispôsobená na lov v úplnej tme. Dokáže totiž produkovať svoje vlastné svetlo, ktorým láka korisť. Medzi jej najväčšie prednosti bezpochyby patria ústa, ktoré sú väčšie ako zvyšok tela a dokážu sa otvoriť až do 90 stupňového uhlu. Má dokonca najväčšie zuby v pomere k telu spomedzi všetkých rýb. Na svojom tele má nám už známe fotofóry, ktoré produkujú svetlo, lákajú korisť a tiež maskujú skutočný tvar tejto ryby. Na lov v tme sa u nich vyvinul aj výborný zrak, ich oči sú až 30-krát citlivejšie na svetlo ako ľudské.

National Geographic
National Geographic

6000 – 11 000 metrov pod hladinou – Priekopová zóna

Abyssobrotula galantheae (dĺžka do 16,5 centimetra) – táto úhorovitá ryba je charakteristická jednotnou plutvou lemujúcou celé jej telo. Má taktiež veľmi zvláštne plutvy v tvare tykadiel, ktoré sú umiestnené na spodnej strane čeľuste a slúžia na hľadanie potravy, ktorá leží na dne. Z toho dôvodu žijú na najhlbších miestach na Zemi. Jedinec z tohto druhu dokonca drží rekord za hĺbku, z ktorej bol vylovený. Bol objavený na dne priekopy v Portoriku – v hĺbke nepredstaviteľných 8 370 metrov.

Britanicca
Britanicca

Pseudoliparis amblystomopsis (dĺžka do 20 centimetrov) – a máme tu víťaza! Ten žije až na samom dne Mariánskej priekopy v hĺbke šialených 8 145 metrov. Tento druh, po anglicky nazývaný Snailfish, má priehľadné telo bez šupín v tvare žubrienky nie sú väčšie ako ľudská ruka. Aj napriek svojmu krehkému vzhľadu však odolávajú mrazivým teplotám a tlaku, ktorý sa rovná 16 000 slonom stojacim na streche auta. Sú veľmi spoločenské a v skupinkách sa živia pozostatkami živočíchov, ktoré dopadli na úplné dno. Toto sú jediné existujúce zábery na tohto na tohto rekordéra:

Dokázali ste to! Spolu s nami ste práve zostúpili na úplné dno našej Zeme, do nepredstaviteľnej hĺbky v ktorej sú pánmi mrazivé teploty, obrovský tlak a všadeprítomná tma. No život si sem aj tak našiel cestu. Síce v úplne bizarných podobách, no predsa. Stále však ostáva veľká časť našich oceánov úplne nepreskúmaná, a teda sa v budúcnosti môžeme zaručene tešiť na nové objavy, ktoré posunú hranice podmienok vhodných pre život do ešte väčších extrémov. Nechajme sa teda prekvapiť, čo si pre nás ešte príroda pripravila.

interez.sk (Erik Vlčák)




Zobraziť viac článkov
Pridať komentár (0)